Rusko sa po invázii na Ukrajine vo februári 2022 stalo krajinou s najväčším počtom sankcií zo strany Západu, čím predbehlo aj Irán či Severnú Kóreu. Napriek tlaku ruská ekonomika v prvom polroku tohto roka vzrástla o 4,7 percenta.
„Toto je príbeh na nadchádzajúce desaťročia. Bez ohľadu na vývoj a výsledky mierového urovnania s Ukrajinou ide v skutočnosti len o zámienku,“ tvrdí Biričevskij.
„Sankcie po prvý raz zaviedli už oveľa skôr. Ich konečným cieľom je nespravodlivá konkurencia,“ povedal Biričevskij na diskusnom fóre v Moskve. Diskusia s názvom „Sankcie proti Rusku – vpred a donekonečna“ je súčasťou širších rozhovorov o tom, či by sa krajina mala usilovať o zmiernenie sankcií alebo ich prijať ako dlhodobú realitu a nájsť spôsob, ako ich obísť. Ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že v rámci podmienok pre mier žiada aj zrušenie všetkých sankcií uvalených na Rusko.
Biričevskij ale vyhlásil, že sankcie priniesli aj určité výhody, pretože prinútili Rusko reštrukturalizovať svoje hospodárstvo a vyrábať viac tovaru s pridanou hodnotou, ktorý sa predtým dovážal zo západných krajín. Podľa neho však „špirála sankcií“ bude aj naďalej spôsobovať problémy, pretože regulačné orgány Západu sa zameriavajú na odvetvia, ktoré doposiaľ neboli sankcionované.
Moskva si vymieňa informácie o stratégiách s ďalšími sankcionovanými krajinami, ako sú Irán, Severná Kórea či Venezuela, s cieľom vytvoriť medzinárodnú „protisankčnú“ koalíciu, ktorá bude spoločne odolávať tlaku západných krajín, dodal Biričevskij.
Zdroj feed teraz.sk
