Poslanci z výboru pre zamestnanosť a sociálne veci šiestu revíziu smernice EÚ o karcinogénoch, mutagénoch a reprotoxických látkach (CMRD) prijali pomerom hlasov 45 za, nula proti a desať sa zdržalo hlasovania.
Zákonodarcovia podporili nové limitné hodnoty pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny, používané na výrobu batérií, polycyklické aromatické uhľovodíky, používané pri výrobe ocele, železa a hliníka, a 1,4-dioxán, používaný na chemickú a textilnú výrobu. Podporili aj pridanie zváracích výparov na zoznam nebezpečných látok.
Poslanci zahrnuli do smernice dlhodobú limitnú hodnotu vystaveniu sa pri práci pre izoprén (používaný v chemickom a gumárenskom priemysle), ktorý podľa nich spĺňa kritériá na klasifikáciu ako karcinogénny. Vystavenie sa izoprénu môže spôsobiť podráždenie nosa, hrdla a pľúc, z dlhodobého hľadiska to môže viesť k rakovine pečene a anémii.
Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci s cieľom zlepšiť ochranu pracovníkov pridal aj povinnosť pre zamestnávateľov poskytovať osobné ochranné prostriedky, ako sú napríklad ochranné prostriedky dýchacích ciest, ak nie je možné znížiť zvyškovú expozíciu pod limitné hodnoty. Pri nosení ochranných prostriedkov by pracovníci mali mať právo na pravidelné prestávky v priestoroch bez kontaminácie.
Europoslanci takisto požadujú dodatočné ochranné opatrenia pre hasičov a pracovníkov záchranných zložiek, ktorí sú počas práce vystavení riziku kontaktu s rôznymi nebezpečnými materiálmi. Správa výboru zdôrazňuje potrebu špecifických posúdení rizík, primeraných ochranných opatrení a cieleného lekárskeho dohľadu nad hasičmi a pracovníkmi záchranných zložiek.
Na podporu malých a stredných podnikov pri implementácii tejto smernice poslanci EP chcú, aby členské štáty monitorovali a podávali správy o účinkoch implementácie právnych predpisov na tento typ podnikov vrátane špecifických opatrení, ako je finančná a technická podpora.
Keďže pracovníci môžu byť v závislosti od svojho pohlavia zraniteľnejší voči rôznym typom látok, výbor EP chce, aby sa rodové hľadisko stalo neoddeliteľnou súčasťou vývoja všetkých politík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Mandát na rokovania s ostatnými inštitúciami EÚ o konečnej podobe revidovanej smernice musí byť ešte schválený v pléne europarlamentu.
Šiesta revízia smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprotoxických látkach by mala zlepšiť ochranu pracovníkov pred chorobami z povolania a znížiť riziká pre zdravie pracovníkov. Podľa údajov Európskej komisie sa týmto opatrením v priebehu nasledujúcich 40 rokov zabráni približne 1700 prípadom rakoviny pľúc a 19.000 ďalším ochoreniam.
Európske odbory upozornili EP na zneužívanie umelej inteligencie na pracoviskách
Tajomník Európskej konfederácie odborových zväzov (ETUC) Giulio Romani upozornil v stredu poslancov Európskeho parlamentu (EP), že umelá inteligencia na pracoviskách v krajinách Európskej únie (EÚ) je už mimo kontroly a zneužívaná na kontrolu zamestnancov. Informuje o tom spravodajca TASR.
Romani počas vypočutia na pôde europarlamentu k téme digitalizácia na pracovisku uviedol, že riziká spojené s umelou inteligenciou sú už rozšírené a prispievajú k eskalujúcej epidémii stresu na pracoviskách v Európe. Podľa jeho slov umelá inteligencia je už teraz zneužívaná zo strany šéfov na vykonávanie „orwellovského dohľadu“ nad pracovníkmi a musí byť preto regulovaná, aby sa zabezpečilo, že sú rešpektované práva pracovníkov.
Tajomník ETUC v tejto súvislosti spomenul príklady pracovníkov call centier, ktorých tón hlasu monitoruje umelá inteligencia alebo pracovníkov skladov, ktorí sa snažia držať krok s automatizovanými cieľmi produktivity.
„Algoritmické systémy určujú pracovné tempo a sledujú každý pohyb, čo vedie k zvýšenému stresu, únave a ešte vyššej miere úrazov,“ upozornil Romani europoslancov.
Európska konfederácia odborových zväzov žiada, aby sa do pripravovaného zákona EÚ o kvalite pracovných miest zahrnuli aj záväzné právne predpisy na ochranu pracovníkov pred psychosociálnymi rizikami.
Európski odborári tvrdia, že zákon o umelej inteligencii na pracovisku by mal zabezpečiť princíp ľudského velenia, vrátane práva pracovníkov napadnúť a zvrátiť automatizované rozhodnutia. Zákon by mal byť transparentný a vysvetľujúci, vrátane jasných informácií o používaní, logike a vplyvoch systémov umelej inteligencie a jej prístupu k relevantným údajom pre odbory a zástupcov pracovníkov. ETUC v zákone požaduje silnejšie kolektívne práva s povinným zapojením odborov a presadzovaním práv na informácie, konzultácie, účasť a odbornú prípravu a tiež zákaz „dotieravých praktík“, ako je spracovanie osobných alebo psychologických údajov, ktoré nesúvisia s prácou. V neposlednom rade by zákon mal zaistiť ochranu zdravia a bezpečnosti s povinným posúdením rizík pred nasadením a zodpovednosťou za škody spôsobené systémami umelej inteligencie.
„Digitálne technológie, vrátane umelej inteligencie a algoritmického riadenia, transformujú pracovisko nebývalým tempom. Hoci ponúkajú príležitosti ako je zvýšená flexibilita a zlepšená produktivita, vytvárajú aj nové riziká pre duševné zdravie a pohodu pracovníkov. Súčasný rámec EÚ zostáva nedostatočný. Len usmernenia nestačia. Psychosociálne riziká sa ešte stále príliš často považujú za individuálny problém, a nie za štrukturálny problém spojený s organizáciou práce,“ vysvetlil Romani.
Zdôraznil, že ETUC preto vyzýva na silnejší európsky prístup, so záväznou legislatívou na riešenie psychosociálnych rizík v kontexte digitalizácie a s jasnými povinnosťami zamestnávateľov, povinným hodnotením rizík a silnejšími právami na informovanie, konzultácie a účasť pracovníkov.
„Digitalizácia nesmie prebiehať na úkor zdravia pracovníkov,“ odkázal tajomník ETUC.
Rozpočtový výbor predstavil návrh rokovacej pozície EP k dlhodobému rozpočtu EÚ
Poslanci Európskeho parlamentu (EP) z výboru pre rozpočet v stredu schválili rokovaciu pozíciu k dlhodobému rozpočtu EÚ na roky 2028 – 2034 vrátane rozpisu súm, ktoré chcú prideliť jednotlivým programom financovania EÚ. Na pozíciu výboru upozornil spravodajca TASR.
Viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2028 – 2034 by mal byť stanovený na 1,27 % HND EÚ, pričom splátky dlhu pre fond obnovy EÚ budúcej generácie (NGEU) vo výške 0,11 % HND by mali byť mimo rozpočtových stropov. Uvádza sa v predbežnej správe, ktorú rozpočtový výbor prijal pomerom hlasov 26 za, deväť proti a piati poslanci sa zdržali hlasovania.
Ide o 10-percetný nárast v porovnaní s návrhom VFR z dielne Európskej komisie (EK) z júla 2025. Europoslanci navrhujú rovnomerne rozdeliť zvýšené financovanie medzi tri rozpočtové kapitoly, ktoré financujú priority EÚ, a zabezpečiť, aby bol rozpočet chránený pred inflačnými šokmi.
Podľa poslancov ide o minimálnu sumu, ktorú EÚ potrebuje na splnenie svojich záväzkov a očakávania občanov a riešenie hlavných výziev vrátane vojen v Európe, hospodárskych a sociálnych výziev, rozdielov v konkurencieschopnosti a zhoršujúcej sa klimatickej a biodiverzitnej krízy.
Výbor EP zdôrazňuje, že budúci VFR musí zostať investičným rozpočtom podporujúcim politiky EÚ, občanov, regióny, podniky a malé a stredné podniky. Správa výboru nemení štruktúru VFR navrhnutú EK. Europoslanci však nesúhlasia so „znárodnením“ rozpočtu EÚ. Varujú, že prístup „jeden plán na členský štát“ by mohol ohroziť politiky EÚ, znížiť transparentnosť a vytvoriť konkurenciu medzi krajinami.
Poslanci žiadajú primerane financované politiky EÚ s jasným pridelením prostriedkov v rámci národných a regionálnych partnerských plánov vrátane spoločnej agropolitiky a rybárstva, politiky súdržnosti, Európskeho sociálneho fondu a vnútorných vecí. Podľa správy výboru regionálne a miestne orgány by mali byť plne zapojené do plánovania a vykonávania programov EÚ.
Europoslanci vítajú návrh EK zdvojnásobiť financovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť, obranné kapacity, inovácie, digitálnu a zelenú transformáciu, infraštruktúru, zdravotníctvo, vzdelávanie a kultúru EÚ. Vyzvali na väčšiu podporu programov, ako sú Európsky fond pre konkurencieschopnosť, Horizont Európa, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, AgoraEU a mechanizmus civilnej ochrany, spolu s financovaním EU4Health, ako aj akcií súvisiacich s programom LIFE.
Poslanci vyzvali na väčšie financovanie rozširovania, rozvoja, podpory Ukrajiny, multilaterálnej spolupráce a humanitárnej pomoci. Výbor varuje pred presunom kľúčových politických rozhodnutí do pracovných programov EK bez zapojenia europarlamentu. Správa zdôrazňuje, že rešpektovanie hodnôt EÚ a právneho štátu je predpokladom prístupu k eurofondom.
Poslanci potvrdili silný záväzok EP zaviesť vlastné rozpočtové zdroje na splatenie dlhu NGEU a financovanie rozpočtu EÚ, ktoré by mali vygenerovať približne 60 miliárd eur ročne. Výbor žiada členské štáty, aby rýchlo dosiahli dohodu o nových zdrojoch príjmov, a ak budú niektoré návrhy zo zoznamu vyradené, mali by sa namiesto nich zaviesť alternatívne. Medzi možné alternatívy patrí daň z digitálnych služieb, daň z online hazardných hier, predĺženie Mechanizmu uhlíkového vyrovnávania na hraniciach alebo daň z kapitálových výnosov z kryptoaktív.
Po potvrdení tejto pozície v pléne EP (hlasovanie je plánované na 29. apríla) budú poslanci pripravení začať rokovania s členskými štátmi o štruktúre a podobe rozpočtu na roky 2028 – 2034.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Zdroj feed teraz.sk
