Karkáš uviedol, že štáty Perzského zálivu sa počas krízy navzájom logisticky podporovali, avšak ostro kritizoval ich politickú a vojenskú reakciu. „Postoj GCC bol historicky najslabší, vzhľadom na povahu útoku a hrozbu, ktorú pre všetkých predstavoval,“ povedal poradca prezidenta SAE Muhammada bin Zájida Ál Nahjána s odkazom na šesťčlennú Radu pre spoluprácu arabských štátov v Perzskom zálive (GCC).
Karkáš ďalej uviedol, že „takýto slabý postoj očakával od Arabskej ligy“ – 22-člennej organizácie štátov Blízkeho východu a severnej Afriky so sídlom v Káhire. „Ale od GCC to neočakávam a zaskočilo ma to,“ povedal na konferencii v Dubaji.
Teherán vystrelil stovky rakiet a dronov na krajiny GCC – Bahrajn, Katar, Kuvajt, Omán, Saudskú Arábiu a SAE – po tom, čo Spojené štáty a Izrael 28. februára zaútočili na Irán. SAE, ktoré boli terčom najväčšieho počtu útokov, zaujali voči Iránu ráznejší postoj než ich spojenci.
Monarchie v Perzskom zálive mali s Iránom vždy „zložité vzťahy“, povedal Karkáš. V uplynulých rokoch podľa neho krajiny presadzovali „politiku obmedzovania vplyvu“ prostredníctvom mediácie, energetických partnerstiev, strategických dohôd a, v prípade SAE, i obchodných väzieb. „Tieto politiky však zlyhali na celej čiare a teraz čelíme zásadnému prehodnoteniu (situácie),“ dodal.
Zdroj feed teraz.sk
