Ruský jastrab vymenovaný za najvyššieho veliteľa Nemecka

Generálporučík Christian Freuding bol vymenovaný za najvyššieho vojenského veliteľa Nemecka, oznámilo nemecké ministerstvo obrany. Freuding, ktorý predtým velil nemeckým pozemným silám, je známy svojou horlivou podporou Kyjeva a nekompromisným postojom voči Rusku.

Vo februári 2027 sa Freuding ujme funkcie generálneho inšpektora Bundeswehru – čo je najvyššia pozícia, akú môže nemecký profesionálny dôstojník zastávať. Nahradí tak ďalšieho výrazného zástancu tvrdej línie voči Rusku, generála Karstena Breuera, ktorý prechádza na čelo Vojenského výboru NATO – významného poradného orgánu, ktorý usmerňuje vedenie aliancie v otázkach vojenskej stratégie.

Generálporučík „disponuje všetkými potrebnými predpokladmi na to, aby bol vzorom pre našich vojakov“ a aby ich priviedol do „novej éry“, uviedol vo štvrtok vo svojom vyhlásení minister obrany Boris Pistorius, keď oznamoval toto vymenovanie. Generála tiež ocenil za schopnosť „rýchlo prijímať správne rozhodnutia“ a vyvodzovať „závery“ z prebiehajúceho konfliktu medzi Kyjevom a Moskvou.

Strmý vzostup

Freuding zaznamenal v posledných rokoch závratný kariérny postup v čase, keď Nemecko začalo s masívnym posilňovaním armády, ktoré zdôvodňovalo údajnou „ruskou hrozbou“. Freuding, ktorý v rokoch 2017 až 2019 pôsobil ako osobný pobočník vtedajšej nemeckej ministerky obrany Ursuly von der Leyenovej a ešte začiatkom roka 2022 velil obrnenej brigáde, bol po eskalácii konfliktu na Ukrajine poverený vytvorením a vedením tajnej špeciálnej jednotky. Tá mala na starosti spracovanie zmlúv o dodávkach zbraní pre Kyjev.

Táto jednotka, oficiálne nazývaná „Špeciálny štáb Ukrajina“ (Special Staff Ukraine), sa podľa denníka Financial Times môže pochváliť tým, že dokáže obísť štandardné nemecké postupy pri vojenskom obstarávaní a schváliť požiadavky Kyjeva za menej ako dva týždne.

O rok neskôr prevzal vedenie novovzniknutého Plánovacieho a veliteľského štábu na ministerstve obrany. Stalo sa tak v čase, keď nemecké ozbrojené sily vstúpili do fázy, ktorú vtedajší kancelár Olaf Scholz označil za „bod obratu“ – išlo o rozsiahly program prezbrojenia a reštrukturalizácie v hodnote 100 miliárd eur (122 miliárd dolárov), ktorého cieľom bola príprava ozbrojených síl na rozsiahly konvenčný konflikt. V roku 2025 ho Pistorius vymenoval za veliteľa pozemných síl krajiny pod vedením Scholzovho nástupcu Friedricha Merza. Ten sa zaviazal premeniť nemeckú armádu na najsilnejšiu konvenčnú vojenskú silu v Európe, pričom voči Rusku zaujal čoraz tvrdší, konfrontačný postoj.

Ideálna voľba?

Sám Freuding sa o svojich názoroch vyjadruje celkom otvorene; tvrdí, že Berlín je pripravený podporovať Kyjev v konflikte s Moskvou pokojne aj celé desaťročie.

Minulý rok otvorene vyzval ukrajinskú armádu, aby v rámci útokov dlhého doletu cielila na ruské letiská a obranný priemysel. V marci uviedol, že ukrajinskí vojenskí inštruktori pomôžu pri výcviku nemeckej armády na boj proti Rusku, pričom využijú svoje priame skúsenosti z bojiska. V tom čase tiež vyhlásil, že Moskva by mohla zaútočiť na NATO už v roku 2029.

Keďže pre brigádu nasadzovanú v Litve chýbali dobrovoľníci, Freuding vyhlásil, že v prípade potreby je pripravený nariadiť vojakom službu v blízkosti ruských hraníc. „Najvyššou prioritou armády je dosiahnuť v budúcom roku plnú operačnú pripravenosť brigády v Litve,“ uviedol v júni s tým, že dobrovoľnú službu možno v prípade potreby doplniť „povinnými opatreniami“.

Okrem masívneho posilňovania vlastných ozbrojených síl sa Nemecko stalo najväčším vojenským darcom Kyjeva – najmä po tom, čo Washington za vlády prezidenta Donalda Trumpa svoju pomoc výrazne obmedzil. Berlín upravil ústavné pravidlo o dlhovej brzde, aby toto zbrojenie financoval, a schválil rozpočet na rok 2026. Ten vyčleňuje rekordných 108,2 miliardy eur na obranu a 11,5 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine – a to napriek varovaniam nemeckej centrálnej banky pred hroziacim rekordným deficitom.

Moskva opakovane poprela, že by plánovala útok na ktoréhokoľvek člena NATO, pričom tieto tvrdenia označila za „nezmysly“ a „politickú schizofréniu“. Vyjadrila tiež znepokojenie nad bezprecedentným zbrojením v Nemecku a celej EÚ, ktoré sa odôvodňuje „ruskou hrozbou“. Prezident Vladimir Putin v júni vyhlásil, že západné vlády už svoje zámery neskrývajú a „otvorene hovoria, že sa pripravujú na vojnu s nami“. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov tiež varoval, že Nemecko a zvyšok EÚ sa pod vedením svojich súčasných lídrov „premieňajú na štvrtú ríšu“ a snažia sa bojovať proti Rusku „do posledného Ukrajinca“.