„Kurikulárna reforma posilňuje význam eticko-osobnostného rozvoja žiakov a prináša zmenu v tom, ako sa realizuje etická a náboženská výchova. Základné eticko-osobnostné spôsobilosti sa už nerozvíjajú len v samostatných predmetoch, ale stávajú sa súčasťou širšieho vzdelávania naprieč predmetmi,“ vysvetlili zástupcovia NIVaM. Na prvom stupni ZŠ (teda v rámci prvého až piateho ročníka) sú eticko-osobnostné spôsobilosti začlenené najmä do integrovaného predmetu Človek a spoločnosť, na druhom stupni ZŠ (šiesty až deviaty ročník) do občianskej náuky, dejepisu, geografie a náboženskej výchovy.
Inštitút zároveň spresnil, že samostatné predmety etická výchova a náboženská výchova zostávajú zachované v rovnakej časovej dotácii ako doteraz. Etická výchova sa zameriava na prehlbovanie eticko-osobnostných tém prostredníctvom špecifických obsahových štandardov, zatiaľ čo náboženská výchova má aj naďalej vlastné obsahové štandardy a špecifické vzdelávacie ciele viažuce sa na konkrétnu cirkev.
V etickej výchove sa kladie väčší dôraz na sebapoznávanie, rozvoj charakteru, zvládanie emócií, medziľudské vzťahy, empatiu a schopnosť spolupracovať. Žiaci sa učia reflektovať vlastné správanie, rozhodovať sa a uplatňovať hodnoty v každodennom živote.
V náboženskej výchove je hlavným cieľom rozvoj náboženskej gramotnosti. Nejde teda len o osvojovanie náboženských poznatkov, ale aj o schopnosť porozumieť kresťanskému učeniu, prepájať ho so životnými situáciami a zodpovedne pristupovať k vlastnému náboženskému presvedčeniu aj presvedčeniu iných.
Odborníci z NIVaM zároveň doplnili, že flexibilita školy sa viaže na povinnosť naplniť výkonové a obsahové štandardy stanovené štátnym vzdelávacím programom. Ako podotkli, školy majú voľnosť v rámci školských vzdelávacích programov, v ktorých môžu posilniť témy súvisiace s eticko-osobnostným komponentom aj inými formami, napríklad prostredníctvom ranných kruhov alebo tematických dní.
Za výzvu označili predovšetkým zmenu prístupu k vyučovaniu. Nové kurikulum základného vzdelávania kladie väčší dôraz na rozvoj spôsobilostí, čo z hľadiska vyučovania predpokladá aktívne zapojenie žiakov, diskusiu, reflexiu a prepájanie poznatkov s reálnym životom. Učiteľ tak nie je len sprostredkovateľom informácií, ale vytvára situácie, v ktorých žiaci premýšľajú, diskutujú a učia sa uplatňovať hodnoty v praxi.
Osobitnou výzvou je podľa NIVaM aj hodnotenie žiakov, ktoré by malo zohľadňovať špecifiká oboch predmetov. Pri etickej výchove sa odporúča predovšetkým formatívne hodnotenie, ktoré poskytuje žiakom spätnú väzbu a priestor reflektovať konanie a správanie v modelových alebo reálnych situáciách vo vzťahu k hodnotám, ktoré sú súčasťou etickej alebo náboženskej výchovy. Predmet sa spravidla nehodnotí známkou, pričom o spôsobe hodnotenia rozhoduje pedagogická rada školy.
Zdroj feed teraz.sk
