Americký prezident sľúbil zníženie americkej vojenskej prítomnosti na kontinente po sporoch s európskymi lídrami ohľadom vojny v Iráne.
Pentagon nariadil stiahnutie približne 5 000 vojakov z Nemecka, pričom americký prezident Donald Trump varoval, že stiahnutie by mohlo byť len začiatkom.
Tento krok prichádza uprostred ostrého rozporu medzi Trumpovou administratívou a európskymi členmi NATO v súvislosti s iránskou vojnou, výzvami Washingtonu na zvýšenie výdavkov na obranu a trpkou dochuťou sporu o Grónsko.
„Ďalšie škrty“
Stiahnutie bolo oznámené v piatok, pričom Pentagon signalizoval, že proces bude ukončený v priebehu nasledujúcich šiestich až dvanástich mesiacov. Hovorca Pentagonu Sean Parnell uviedol, že „rozhodnutie nasleduje po dôkladnom preskúmaní silového rozmiestnenia ministerstva v Európe a je uznaním požiadaviek a podmienok v teréne.“
Trump – ktorý sa už roky pohráva s myšlienkou stiahnutia USA z bloku – však signalizoval, že toto číslo by mohlo byť ešte vyššie. „Znížime počet výrazne a škrtáme oveľa viac ako 5 000,“ povedal v sobotu. Navrhol tiež, že by mohol stiahnuť vojská zo Španielska a Talianska – krajín, ktoré podľa neho neboli v iránskej vojne užitočné.
Agentúra Reuters navyše informovala, že USA upustili od plánu z čias Bidena na nasadenie amerického práporu s raketami Tomahawk dlhého doletu do Nemecka.
Nemecko je domovom najväčšej americkej vojenskej prítomnosti v Európe, v súčasnosti hostí viac ako 36 000 aktívnych amerických príslušníkov. Je tiež domovom kritickej výcvikovej, logistickej a zdravotníckej infraštruktúry vrátane regionálneho zdravotníckeho centra Landstuhl, najväčšej americkej vojenskej nemocnice v zahraničí. Celkovo je v Európe viac ako 80 000 amerických vojakov, pričom mnohých z nich Bidenova administratíva premiestnila na kontinent po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022.
Nad rozhodnutím sa črtá iránska vojna
Oznámenie prišlo niekoľko dní po tom, čo nemecký kancelár Friedrich Merz opäť kritizoval americko-izraelskú vojnu proti Iránu s tým, že Washington „zjavne nemá žiadnu stratégiu“, a dodal s odkazom na USA, že „iránske vedenie ponižuje celý národ“.
Trumpovi netrvalo dlho, kým v reakcii vypálil ostrú kritiku. Vyhlásil, že Merz „nevie, o čom hovorí“, a poradil kancelárovi, aby „venoval viac času ukončeniu vojny s Ruskom/Ukrajinou“ a „oprave svojej rozvrátenej krajiny“. Taktiež naznačil, že Merz „odvádza hroznú prácu. Má problémy s imigráciou, má energetické problémy, má problémy všetkého druhu“.
Podľa agentúry Reuters súčasnú transatlantickú roztržku ešte zhoršil Trumpov tlejúci hnev na odpor Európy voči jeho pokusu o anexiu Grónska túto zimu.
USA „schizofrenik“
Podľa zdroja agentúry AP nebola americká armáda varovaná pred rozhodnutím stiahnuť jednotky z Nemecka a dozvedela sa o ňom „v reálnom čase“, hoci Pentagon nesúhlasil s tým, že tento krok „nasleduje komplexný, viacvrstvový proces“ so zapojením európskeho velenia a ďalších vysokých predstaviteľov.
Okrem toho nemenovaný európsky zdroj agentúre Reuters povedal, že Trumpovo rozhodnutie je ďalším znakom „čoraz nepredvídateľnejšej a niekedy „schizofrenickej“ dynamiky“. Poznamenal, že Trumpovo šokujúce oznámenie prišlo v čase, keď neinformovaní americkí vojenskí velitelia v Európe hovorili o záväzku a spolupráci, zatiaľ čo ich kolegovia vo Washingtone robili opak.
Americkí zákonodarcovia tiež protestovali proti oznámeniu o stiahnutí vojsk, pričom republikánski predsedovia výborov pre ozbrojené sily Snemovne reprezentantov a Senátu vyjadrili „veľké obavy“ zo sťahovania.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
