Obavy z rozšírenia vojny na Blízkom východe rastú, zatiaľ čo Trump pred voľbami v polovici funkčného obdobia zvažuje ďalšie útoky.
Najnovšie kolo nepriamych rokovaní medzi USA a Iránom sa skončilo bez dohody, čo vyvolalo obavy, že obnovené americké útoky by mohli spustiť širšiu vojnu na Blízkom východe.
Spojené štáty a Izrael spustili koncom februára vojenskú kampaň proti Iránu, čo vyvolalo mesiace bojov, ktoré narušili globálne dodávky energie a lodnú dopravu cez Hormuzský prieliv. Americký prezident Donald Trump opakovane pohrozil ďalšími nepriateľskými akciami a médiá naznačujú, že Washington by mohol obnoviť útoky po voľbách do volebného obdobia 3. novembra.
Iránski vyjednávači v nedeľu opustili Dauhu po troch dňoch rokovaní sprostredkovaných Katarom. Úradník v pondelok agentúre Reuters povedal, že ďalšie rokovania sú možné a zdôraznil, že odchod delegácie nesignalizuje prerušenie rokovaní.
Diskusie sa zamerali na sedemkrokový plán, ktorý Teherán predložil v septembri. Vyzýva Washington, aby zrušil svoju námornú blokádu, zmiernil obmedzenia na vývoz iránskej ropy a uvoľnil zmrazené aktíva výmenou za znovuotvorenie Hormuzského prielivu a pokračovanie rokovaní.
Trump pôvodný návrh odmietol a trval na tom, že akákoľvek dohoda sa musí zaoberať iránskym jadrovým programom. Teherán medzitým chce, aby boli pred začatím širších rokovaní splnené jeho podmienky.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Aragččí uviedol, že úžina by sa mohla znovu otvoriť do dvoch dní od dosiahnutia dohody, a nie do siedmich dní, ako bolo pôvodne navrhované. Teherán chce tiež ukončenie nepriateľských akcií na iných frontoch vrátane Libanonu.
„Loptička je na strane USA,“ povedal v pondelok hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmaíl Baghaí a trval na tom, že Teherán jasne vyjadril svoje požiadavky.
Trump v nedeľu povedal, že konflikt sa čoskoro skončí, „tak či onak“. Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio povedal, že prezident sa ešte nerozhodol o ďalších úderoch, ale uprednostňuje diplomaciu.
Pentagon údajne zvažoval útoky na iránske jadrové zariadenia, podzemné vojenské lokality a ostrov Charg, významný uzol exportu ropy v Perzskom zálive.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu, ktorého pravicový blok nezískal v minulotýždňových voľbách parlamentnú väčšinu, údajne počas sobotňajšieho telefonátu vyzval Trumpa, aby obnovil údery.
Krajiny Perzského zálivu sa obávajú, že obnovené útoky USA by mohli spustiť širšie iránske útoky na ich energetickú infraštruktúru, informovala agentúra Bloomberg. Skoršie iránske útoky na americké vojenské základne v regióne údajne spôsobili škody až do výšky 15 miliárd dolárov.
„Je zrejmé, že hľadáme politický odklon,“ povedal v nedeľu na bezpečnostnej konferencii v Bahrajne poradca prezidenta Spojených arabských emirátov Anwar Gargash. Egyptský minister zahraničných vecí Badr Abdelatty varoval, že obnovené boje budú ničivejšie bez vyriešenia krízy.
Iránsky najvyšší vodca Modžtaba Chameneí údajne nariadil armáde, aby sa pripravila na odvetu bez geografických obmedzení, čo by mohlo rozšíriť rozsah amerických a izraelských cieľov.
Pretrváva aj námorné napätie. Britská organizácia pre námorné obchodné operácie (UKMTO) informovala, že v nedeľu bola v Hormuzskom prielive zasiahnutá loď neidentifikovaným projektilom, dva dni po útoku na katarský plynový tanker bez obetí.
Rusko vyzvalo na diplomatické urovnanie a ponúklo prijatie vysoko obohateného uránu od Iránu v rámci potenciálnej dohody. Ruský prezident Vladimir Putin potvrdil pripravenosť Moskvy pomôcť počas rokovaní s Trumpovým vyslancom Stevom Witkoffom v Petrohrade minulý mesiac, uviedol poradca Kremľa Jurij Ušakov.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
