„Cieľom návrhu zákona je aj zefektívniť a debyrokratizovať procesy medzi probačnými a mediačnými úradníkmi a súdmi, okrem iného i presunom kompetencií zo sudcov na probačných a mediačných úradníkov pri vybraných alternatívnych trestoch, najmä pri treste povinnej práce,“ ozrejmilo ministerstvo spravodlivosti, ktoré za úpravou stojí.
Argumentovalo, že súčasný spôsob realizácie výkonu trestu povinnej práce, keď o ňom rozhoduje predseda senátu, prípadne samosudca, predstavuje administratívnu záťaž pre súdy a spôsobuje zbytočné časové prieťahy medzi právoplatnosťou rozsudku a reálnym začiatkom výkonu trestu zo strany odsúdeného.
Probačný a mediačný úradník bude s odsúdeným preberať podmienky výkonu trestu, zohľadní jeho osobné pomery, zdravotný stav, vzdialenosť miesta výkonu trestu a následne rozhodne o mieste a druhu práce, ktorú bude vykonávať. „Celý proces má technicko-administratívny charakter a nijakým spôsobom nezasahuje do podstaty uloženého trestu, ktorý už bol zákonne uložený súdom,“ zdôraznil rezort. Probačný a mediačný úradník bude takisto rozhodovať o prerušení a odklade výkonu trestu povinnej práce namiesto predsedu senátu.
Úprava zároveň ruší Radu pre probáciu a mediáciu. Ministerstvo to argumentovalo tým, že tento poradný systém nesplnil svoj cieľ. Novela zavádza definíciu probačného a ochranného dohľadu. Rovnako aj nový pojem mediácie v trestnom konaní. „Ide o dobrovoľný proces riešenia konfliktu medzi obvineným a poškodeným. Vo vhodných prípadoch môže byť mediácia vykonaná aj za účasti ďalších subjektov alebo komunity,“ vysvetlil rezort.
Mediácia sa bude môcť po novom využiť aj na prípady zločinov a obzvlášť závažných zločinov v štádiu vykonávacieho trestného konania, ak je to v záujme obete a za dodržania prísnych bezpečnostných a procesných záruk. Obeť bude mať právo kedykoľvek svoj súhlas s mediáciou odvolať. „Predchádza sa tak akémukoľvek nátlaku alebo sekundárnej viktimizácii,“ dodalo ministerstvo.
Novela bude účinná od 1. augusta 2026.
Zdroj feed teraz.sk
