Rok pracovala ako úradníčka v Komárne, učila na učňovskej škole. Vrátila sa však k divadlu. Absolvovala trojročný dramatický odbor na bratislavskom konzervatóriu. Prvé angažmán získala v divadle Petra Jilemnického v Žiline, kde odohrala päť sezón. Tam ju aj objavil hudobný skladateľ Juraj Berczeller. Pozval ju do bratislavskej Tatra revue, kde účinkovala počas divadelných prázdnin. Odtiaľ jej cesta viedla do Prahy, kde ju v roku 1958 prijali do práve založeného divadla Rokoko.
V roku 1961 nastúpila do divadla Semafor. Hrala vo všetkých hudobných inscenáciách, medzi nimi Zuzana, ktorá nie je pre nikoho doma či Šesť žien Henricha VIII. Úspešný na doskách Semaforu bol jej spoločný recitál s Miroslavom Horníčkom pod názvom H & H ’65, ktorý režíroval Ján Roháč. V roku 1966 ukončila svoje účinkovanie v Semafore. Začala vystupovať sólovo a so skupinou Mirka Dvořáka absolvovala desiatky koncertov doma a hlavne v zahraničí.
Jedným z jej hitov z tohto obdobia bola pieseň Milord s českým textom Pavla Koptu. Spievať túto pieseň ju pri návšteve Prahy počul aj riaditeľ parížskej Olympie, ktorý potom neskôr zorganizoval jej pobyt a vystúpenia v Paríži. Dva roky účinkovala v parížskej Olympii, stále angažmán získala aj v Nemecku a potom vo Švajčiarsku. Nemecké aj francúzske denníky ju nazvali „českou Piafovou“.
Herecké skúsenosti Hany Hegerovej využili aj filmoví režiséri, v 60. rokoch hrala hlavnú úlohu vo filme Frona a spolu s Rudolfom Hrušínskym vo filme Naděje. Účinkovala aj v hudobných filmoch Kdyby tisíc klarinetů a Ta naše písnička česká.
V roku 1967 vyšla jej prvá LP platňa Hana Hegerová. V 70. rokoch vydala úspešné LP platne Recitál (1971), Recitál 2 (1974) a Lásko prokletá (1977). V 80. rokoch bola šesť mesiacov vo väzení, patrila medzi kritikov komunistického režimu. V roku 1983 sa vrátila na koncertné pódiá. V roku 1987 vydala album Potměšilý host. Z roku 2006 je výber najväčších hitov na dvojkompilácii Všechno nejlepší. V apríli 2009 vyšlo 2 CD s výberom piesní pod názvom Paběrky a pamlsky. V októbri 2010 vychádza štúdiový album s názvom Mlýnské kolo v srdci mém. Pre zdravotné problémy ukončila v auguste 2011 koncertnú činnosť.
Za úspešnú spevácku dráhu dostala Diamantovú platňu Supraphonu za 1,5 milióna predaných platní. V septembri 2013 vydal Supraphon trojkompiláciu Hana Hegerová Zlatá kolekce 1957-2010. V októbri 2016 vydal Supraphon výpravný 10 CD Box, ktorý na ôsmich CD približuje jej českú albumovú tvorbu od roku 1966, doplnenú o dva premiérové disky, ktoré obsahujú nemeckú koncertnú nahrávku s verziami piesní dovtedy nezverejnenými a výber singlov a EP platní zo 60. rokov. Titul vyšiel pod príznačným názvom Cesta a podtitulom Písně z let 1966 až 2016.
V apríli 2013 bola povýšená na komandéra francúzskeho Rádu za zásluhy. Z rúk francúzskeho veľvyslanca Pierra Lévyho rád prevzal v zastúpení jej vnuk. Podľa veľvyslancovho vyjadrenia bol speváčke udelený za významný prínos k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry. V októbri 2014 jej udelili český Rád Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy. Vtedajší prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 na Bratislavskom hrade udelil Rád Ľudovíta Štúra II. triedy. Zomrela 23. marca 2021 vo veku 89 rokov. Pri príležitosti nedožitých 90. narodenín vydal Supraphon pod názvom Merci! kolekciu francúzskych šansónov, ktoré preslávila. V septembri 2026 vyšla kompilácia Haleluja! Hana Hegerová zpívá texty Jiřího Suchého.
Zdroj feed teraz.sk
