Od volieb, ktoré predznamenali ďalší vývoj v Československu, uplynie v utorok 26. mája 80 rokov. Na Slovensku vyhrala Demokratická strana (DS) pred druhou Komunistickou stranou Slovenska (KSS), ale v Čechách a na Morave KSČ, čo na celoštátnej úrovni znamenalo, že najviac poslaneckých mandátov dosiahli komunisti.
V nedeľu 26. mája 1946 pristúpili obyvatelia Československa po 11 rokoch opäť k volebným urnám. Voľby priniesli v porovnaní s tými, ktoré sa konali pred druhou svetovou vojnou, viacero zmien či obmedzení. Znížil sa vek aktívneho volebného práva z 21 na 18 rokov, volilo sa nie do dvoch komôr, teda do snemovne a senátu, ale do 300-členného jednokomorového Ústavodarného národného zhromaždenia.
Volebný zákon rozdelil štát na tri časti, ktoré mali presne stanovený počet zástupcov. Za Česko mohlo byť zvolených 150 poslancov, za Moravu a Sliezsko 81 a za Slovensko 69 zákonodarcov.
Kandidovali len strany združené v Národnom fronte (NF). V Čechách a na Morave Komunistická strana Československa (KSČ), Československá strana ľudová (ČSL), Československá strana národne-socialistická (ČSNS) a Československá sociálna demokracia (ČSSD). Na Slovensku Demokratická strana (DS), Komunistická strana Slovenska (KSS), Strana Slobody a Strana práce.
Novým prvkom boli aj tzv. biele (prázdne) volebné lístky, ktorými voliči mohli vyjadriť nesúhlas so žiadnou stranou či kandidátom. Na voľbách sa nemohli na základe retribučných dekrétov zúčastniť obyvatelia nemeckej a maďarskej národnosti a ani ľudia obvinení z kolaborácie s fašistami. Po novom však mohli voliť príslušníci ozbrojených zložiek. Podobne ako v prvej ČSR platila pre voličov povinná účasť. Oslobodení boli len ľudia starší ako 70 rokov, chorí či občania s telesným postihnutím.
Napokon celkovo odvolilo 7.099.411 (93,5 percenta) voličov. V Čechách a na Morave zvíťazila KSČ s viac ako 40 percentami hlasov. Národní socialisti a ľudovci dostali o niečo viac ako 20 percent a sociálni demokrati okolo 16 percent hlasov. Biele volebné lístky odovzdalo 0,8 percenta voličov. Na Slovensko zvíťazila DS zo ziskom 62 percent hlasov. KSS dosiahla 30,37 percent, Strana slobody a Strana práce mierne presiahli tri percentá. Biele lístky odovzdalo 0,79 percenta voličov.
V Ústavodarnom národnom zhromaždení obsadila KSČ 93 a KSS 21 kresiel, dokopy mali komunisti 114 poslancov. Za ČSNS sa do parlamentu dostalo 55 poslancov. ČSL obsadila 46 a ČSSD 37 kresiel. DS dosiahla 43 mandátov, Strana slobody získala tri mandáty a Strana práce dvoch poslancov.
Prezident Edvard Beneš poveril zostavením vlády lídra komunistov Klementa Gottwalda. V jeho vláde mali komunisti deväť ministrov, národní socialisti, ľudovci a slovenskí demokrati po štyroch. Českých sociálnych demokratov zastupovali v Gottwaldovej vláde traja ministri a dvaja ministri boli bez straníckej príslušnosti.
Na čelo Slovenskej národnej rady sa postavil predseda DS Jozef Letrich a šéfom Zboru povereníkov sa stal Gustáv Husák, hoci aj tento post mal patriť DS, ale tá ustúpila komunistom. Tí si postupne posilňovali moc, čo 25. februára 1948 vyústilo do podania demisie nekomunistických členov vlády, čím sa začala 40-ročná totalita.
Zdroj feed teraz.sk
