K piatemu bombardovaniu hlavného mesta vtedajšej vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) došlo 7. februára 1945. Bomby dopadli na bratislavský Zimný prístav ako na legitímny vojenský cie?, ale bombardovanie zasiahlo tiež vtedajšiu prímestskú ?as? Prievoz. Predtým sa bombardovania Bratislavy uskuto?nili 20. septembra 1944, 14. októbra 1944, 6. decembra 1944 a posledné bolo 26. marca 1945.
„Velenie amerického letectva rozhodlo, že 7. februára 1945 vykonajú bombardovacie skupiny 15. leteckej armády dislokované v Taliansku nálety na dôležité nepriate?ské ciele vojenského významu nachádzajúce sa v okupovanej Juhoslávii, Rakúsku a Slovensku. Konkrétne sa na nich malo zú?astni? 739 štvormotorových bombardérov B-17 Flying Fortress a B-24 Liberator, ktorých ochranu malo vo vzduchu zabezpe?i? 278 stíha?ov letiacich na lietadlách typu P-38 Lightning a P-51 Mustang,“ uviedol pre TASR Peter Šumichrast, riadite? odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riadite?a Vojenského historického ústavu (VHÚ).
V prípade Bratislavy, ktorá bola pod?a Šumichrasta ur?ená ako záložný cie?, mali bombardova? bratislavský Zimný prístav. ?o sa týka tohto cie?a, Nemci a jeho spojenci ho používali na prekládku tovarov a surovín dôležitých pre vedenie bojovej ?innosti. Takže aj v tomto konkrétnom prípade išlo pod?a vojenského historika o jednozna?ne legitímny vojenský cie?. „?o sa týka priebehu náletu, na Bratislavu zaúto?ilo o 14.30 h štrnás? zo sedemnás? štvormotorových bombardérov B-24 Liberator zo 451. bombardovacej skupiny. Z ich ´bombovníc´ dopadlo z výšky 6500 metrov na Bratislavu celkom 32,5 ton leteckých bômb. ?iara dopadu bômb sa tiahla juhovýchodne od centra mesta pozd?ž bratislavského rie?neho prístavu,“ vysvetlil Šumichrast.
Bombardovanie zasiahlo však aj vtedajšiu prímestskú ?as? Prievoz. V súvislosti s otázku rozptylu bômb mimo cie?ov v Bratislave, Šumichrast poznamenal, že nešlo o ni? neobvyklé a nešlo o nekalý zámer „leteckých pirátov“ ako spojeneckých letcov hanlivo ozna?ovala nemecká propaganda.
„Dochádzalo k tomu z technických prí?in, nižšieho stup?a výcviku posádok, zhoršenej vidite?nosti nad cie?om spôsobenej mrakmi ?i dymom, ale aj nepriate?skou ?innos?ou ako napríklad stre?bou protilietadlového delostrelectva,“ spresnil vojenský historik.
Bombardovací nálet amerického letectva zo 7. februára 1945 patrí pod?a Šumichrasta medzi menej zdokumentované letecké nálety na území Slovenska. Pod?a neho aj zaujímavé, že ani v dobovej tla?i sa o ?om nenachádzajú žiadne informácie, a to ani o obetiach ?i škodách.
„V tejto súvislosti by bolo potrebné vykona? archívny výskum v našich špecializovaných archívoch. Svojím spôsobom je smutné, že máme k dispozícii podrobnejšie informácie o amerických letcoch, ktorí sa z tej misie nevrátili, ako o obetiach náletu z radov nášho obyvate?stva. A 451. bombardovacia skupina pri ?om stratila sedem strojov s posádkami a ?alšie sa vrátili na základne v Taliansku poškodené,“ skonštatoval Šumichrast.
Ani toto a ani predchádzajúce bombardovania americkým letectvom nesúviseli s neskorším oslobodzovaním Bratislavy. „Hlavné mesto Slovenskej republiky oslobodili vojaci sovietskej ?ervenej armády a rumunskej armády, bez priamej leteckej podpory amerického letectva,“ zdôraznil Peter Šumichrast, riadite? odboru vojensko-historických výskumov a zástupca riadite?a VHÚ.
Zdroj feed teraz.sk
