Projekt Viking pozostával z dvoch identických sond Viking 1 a Viking 2 a bol v tom čase najambicióznejšou a najdrahšou misiou NASA. Jeho hlavným cieľom bolo získať vysokokvalitné snímky povrchu, detailne preskúmať atmosféru a pôdu Marsu a predovšetkým pátrať po možných dôkazoch života.
Prípravy trvali niekoľko rokov a zahŕňali vývoj celého radu pokročilých technológií určených pre nehostinné marťanské prostredie. Sonda Viking 1 odštartovala 20. augusta 1975 z Cape Canaveral na Floride pomocou nosnej rakety Titan IIIE/Centaur. Cesta k Marsu trvala takmer jeden rok, počas ktorého prekonala stovky miliónov kilometrov vesmírom. Po úspešnom navedení na obežnú dráhu Marsu 19. júna 1976 začala sonda detailne mapovať povrch planéty a hľadať vhodné miesto na pristátie.
Pôvodne sa plánovalo pristátie už 4. júla 1976 – v deň 200. výročia nezávislosti USA. Lenže potreba nájsť bezpečnejšiu pristávaciu oblasť odložila pristátie o šestnásť dní.
Nakoniec 20. júla 1976 o 08.51 UTC sa pristávací modul Vikinga 1 oddelil od orbitálnej časti. Po dramatickom zostupe atmosférou, ktorý zahŕňal použitie padákov a spätných rakiet, modul úspešne dosadol na povrch Marsu o 11.53 UTC. Miestom pristátia sa stala oblasť Chryse Planitia, známa ako „Zlaté pláne“.
Len niekoľko minút po pristátí poslal Viking 1 na Zem prvú jasnú fotografiu marťanského povrchu. Na snímke bolo vidieť pristávaciu nohu sondy a okolitú kamenistú krajinu s jemnozrnnou pôdou a ružovkastou oblohou sfarbenou prachom v atmosfére.
Bol to historický moment – ľudstvo prvýkrát získalo detailný pohľad na povrch inej planéty zblízka a definitívne potvrdilo, že Mars je skutočne „Červená planéta“.
Misia Viking 1 spolu so svojím sesterským modulom Viking 2 priniesla obrovské množstvo vedeckých dát. Sondy detailne analyzovali zloženie marťanskej atmosféry, ktorá sa skladá prevažne z oxidu uhličitého (95 %), dusíka (2,7 %) a argónu (1,6 %), s iba stopovými množstvami kyslíka a vodnej pary. Súčasťou vybavenia boli aj meteorologické stanice, ktoré poskytovali prvé dlhodobé informácie o počasí na Marse.
Najväčšiu pozornosť však pútali biologické experimenty zamerané na hľadanie života. Viking 1 niesol tri kľúčové prístroje: Gas Exchange (GEX), Labeled Release (LR) a Pyrolytic Release (PR). Experiment Labeled Release (LR) priniesol spočiatku veľmi nádejný výsledok – po pridaní živín do vzorky pôdy došlo k uvoľneniu rádioaktívneho oxidu uhličitého, čo mohlo naznačovať metabolickú aktivitu mikroorganizmov.
Tento výsledok sa však stal veľmi kontroverzným, pretože iný prístroj – plynový chromatograf-hmotnostný spektrometer – nenašiel v pôde žiadne organické molekuly. Vedci nakoniec výsledky interpretovali nie ako dôkaz života, ale ako dôsledok chemických reakcií s vysoko reaktívnymi látkami v marťanskej pôde.
Až o 32 rokov neskôr, v roku 2008, misia Phoenix objavila v pôde perchloráty, ktoré poskytli pravdepodobné vysvetlenie týchto záhadných reakcií. Napriek tomu diskusia o tom, či Viking 1 predsa len nezachytil známky života, pretrváva medzi niektorými vedcami dodnes.
Viking 1 Lander fungoval na povrchu Marsu neuveriteľných 2307 dní, teda viac ako šesť rokov, čo výrazne prekonalo všetky očakávania. Jeho misia sa skončila 11. novembra 1982, keď prestal komunikovať so Zemou pre chybný príkaz zo Zeme.
Misia Viking 1 a celý program Viking zanechali nezmazateľný odkaz v histórii kozmického výskumu. Poskytli základné dáta a inžinierske skúsenosti, na ktorých stoja všetky ďalšie misie na Mars – od roverov Pathfinder, Spirit, Opportunity, Curiosity až po súčasný Perseverance. Techniky vstupu, zostupu a pristátia (EDL), ktoré Vikingy zdokonalili, sa používajú dodnes.
Vikingy zároveň úplne zmenili vnímanie Marsu z pohľadu ľudstva – z mŕtveho, mesačného sveta na geologicky bohatú planétu s dynamickou minulosťou. Dnes ich odkaz pokračuje v ambicióznych projektoch, ako je návrat vzoriek z Marsu (misia Mars Sample Return), strategická príprava infraštruktúry pre posádku v rámci lunárneho programu Artemis, a najmä vývoj Starship od SpaceX, ktorý má ambíciu dopraviť prvých ľudí na Červenú planétu.
Zdroje:
https://science.nasa.gov/mission/viking-1/
https://www.history.com/this-day-in-history/july-20/viking-1-lands-on-mars
https://airandspace.si.edu/collection-objects/lander-mars-viking-proof-test-article/nasm_A19790215000
https://pmc.ncbi.nlm.nih.gov/articles/PMC6445182/
https://journals.sagepub.com/doi/10.1177/15311074261464024
https://www.spacex.com/humanspaceflight/mars
https://www.nasa.gov/humans-in-space/artemis/
Zdroj feed teraz.sk
