Centennial Olympic Park predstavoval spoločenské centrum hier. Na rozdiel od športovísk bol voľne prístupný bez vstupeniek a bezpečnostných kontrol s detektormi kovov. Tisíce ľudí sa tam stretávali na koncertoch, pri fontáne s olympijskými kruhmi či stánkoch sponzorov. V noci z 26. na 27. júla sa v parku konal koncert skupiny Jack Mack and the Heart Attack.
Krátko po 1.00 h miestneho času si člen ochranky Richard Jewell všimol pod lavičkou pri zvukovej veži opustený zelený batoh. Upozornil príslušníkov bezpečnostných zložiek a spoločne začali vytvárať ochranný perimeter a odvádzať ľudí. Pravdepodobne tak zachránili množstvo životov. Páchateľ predtým telefonoval na tiesňovú linku 911 a upozornil, že v parku je bomba. Nálož však explodovala približne o 1.20 h, ešte pred dokončením evakuácie. Podľa vyšetrovateľov obsahovala kovové klince, ktoré mali znásobiť jej ničivý účinok.
Priamo pri výbuchu zahynula 44-ročná Alice Hawthorneová z amerického štátu Georgia, ktorá prišla na olympijské hry so svojou dcérou. Štrnásťročné dievča utrpelo vážne zranenia. Za druhú obeť úrady označili 40-ročného tureckého televízneho kameramana Meliha Uzunyola, ktorý pri behu k miestu explózie dostal smrteľný infarkt. Údaje o počte zranených sa ustálili na čísle 111.
Organizátori sa rozhodli v súťažiach pokračovať. Park zostal tri dni zatvorený a opätovne ho sprístupnili 30. júla po pietnej spomienke. Na ceremónii sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, predstavitelia Atlanty, prezident Medzinárodného olympijského výboru Juan Antonio Samaranch i športovci. Na mieste výbuchu položili kvety a obete si uctili minútou ticha. Otvorenie sprevádzalo posolstvo, že teroristický čin nesmie zlomiť olympijského ducha.
Jewella spočiatku oslavovali ako hrdinu, ktorého ostražitosť pravdepodobne zabránila ešte vyššiemu počtu obetí. Už po niekoľkých dňoch ho však FBI preverovala ako možného páchateľa. Vyšetrovatelia pracovali s teóriou, že nálož mohol umiestniť sám, aby ju následne objavil a získal uznanie. Jewella nikdy nezadržali ani neobvinili, napriek tomu sa stal terčom nepretržitej pozornosti médií.
Skutočným páchateľom však bol Eric Robert Rudolph. Útok v olympijskom parku bol prvý zo štyroch bombových atentátov, ktoré spáchal v rokoch 1996 až 1998. Neskôr zaútočil na interrupčné kliniky v Georgii a Alabame a na atlantský klub navštevovaný homosexuálmi. Pri jednom z útokov zahynul policajt. Rudolph svoje činy zdôvodňoval odporom voči interrupciám a americkej federálnej vláde. Dolapili ho až v máji 2003. O dva roky neskôr sa priznal ku všetkým štyrom útokom a prijal niekoľko doživotných trestov bez možnosti podmienečného prepustenia.
Jewell zomrel v roku 2007 vo veku 44 rokov. Štát Georgia ho rok pred smrťou oficiálne ocenil za to, že svojím konaním pomohol zachrániť životy návštevníkov olympijského parku. Jeho príbeh v roku 2019 sfilmoval režisér Clint Eastwood.
Dátum útoku má osobitné miesto aj v slovenských olympijských dejinách. Práve 27. júla 1996 vybojoval v areáli na rieke Ocoee v štáte Tennessee vtedy iba 17-ročný vodný slalomár Michal Martikán zlato v C1 a stal sa prvým olympijským víťazom samostatnej Slovenskej republiky. Slovensko sa v Atlante prvýkrát predstavilo pod vlastnou vlajkou so 71 športovcami.
Informácie pochádzajú z materiálov Medzinárodného olympijského výboru, portálov olympic.sk a archívu TASR.
Zdroj feed teraz.sk
