Vo štvrtok 20. augusta uplynie 100 rokov od narodenia prvého slovenského zahraničného spravodajcu Československého rozhlasu, ktorý s rozhlasovým mikrofónom prešiel Indiu i Latinskú Ameriku.
Dušan Ruppeldt sa narodil 20. augusta 1926 v Bratislave do významnej slovenskej intelektuálnej rodiny. Jeho otec Miloš Ruppeldt bol kľúčovou postavou slovenského hudobného života a v rokoch 1937 až 1939 pôsobil ako riaditeľ bratislavského rozhlasu. Rodinné prostredie formovalo jeho svetonázor od útleho detstva.
Patril medzi prvých absolventov Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave po druhej svetovej vojne, promoval v roku 1950. Po krátkom pôsobení v administratíve výrobného podniku nastúpil do Československého rozhlasu v Bratislave.
Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa vďaka talentu a podpore vtedajšieho rozhlasového činiteľa Jozefa Vrabca presunul do pražskej redakcie zahraničného vysielania. Práve tu sa začala formovať jeho cesta k postu stáleho zahraničného korešpondenta v odľahlých kútoch sveta.
V roku 1957 vycestoval s manželkou Vierou do Indie a stal sa historicky prvým slovenským stálym zahraničným spravodajcom Československého rozhlasu. Zo sídla v Naí Dillí pokrýval nielen indický subkontinent, ale informoval aj o dianí v Indonézii, Japonsku a krajinách vtedajšej Indočíny.
Jeho reportáže neboli len faktograficky presné. Ruppeldt mal vzácny dar priblížiť vzdialený svet slovenskému poslucháčovi tak, že sa cítil byť priamym účastníkom diania. Vďaka bezprostrednosti a výbornej angličtine priniesol viaceré rozhovory s indickým premiérom Džaváharlálom Néhrúom a ďalšími kľúčovými postavami postkoloniálnej éry.
Po návrate z Indie v roku 1961 pôsobil štyri roky v Prahe. V roku 1965 ho vďaka výbornej znalosti španielčiny vyslali ako korešpondenta pre Latinskú Ameriku so sídlom v uruguajskom Montevideu. Počas tohto pôsobenia navštívil takmer všetky štáty subkontinentu s výnimkou Bolívie a Argentíny. Zameriaval sa na sociálne témy, zápas roľníkov o pôdu, ale aj na bohatú latinskoamerickú kultúru.
Jeho príspevky, vysielané typickým barytónom a kultivovanou slovenčinou, patrili k vrcholom vtedajšej rozhlasovej publicistiky. Ruppeldt reprezentoval novinárske povolanie v jeho najlepšom význame – bol vzdelaný, jazykovo vybavený a mal hlboký zmysel pre sociálnu spravodlivosť.
Zlom v Ruppeldtovom živote priniesol august 1968. V čase invázie vojsk Varšavskej zmluvy sa nachádzal v Južnej Amerike. Ako zahraničný spravodajca mal možnosť sledovať reakcie sveta na okupáciu Československa z prvej ruky. Jeho postoj k sovietskemu zásahu bol otvorený a ostrý. Nebol to len chvíľkový emocionálny výbuch, ale výsledok hlbokého presvedčenia o práve národa na suverenitu a demokratické reformy.
Keď sa v roku 1969 vrátil do vlasti, atmosféra sa už menila pod tlakom nastupujúcej normalizácie. Ruppeldt dostal na výber: buď sa prispôsobí novým pomerom a odvolá svoje postoje, alebo ponesie následky. Vybral si druhú cestu. Na protest proti okupácii a následným čistkám v roku 1969 dobrovoľne opustil Československý rozhlas. Vedel, že týmto krokom definitívne končí jeho kariéra zahraničného spravodajcu.
Po odchode z rozhlasu sa stal pre režim nepohodlným. Krátko pracoval v podniku zahraničného obchodu Slovart, no aj odtiaľ ho po politických tlakoch prinútili odísť. Mal zakázanú akúkoľvek publikačnú činnosť.
Svoj intelektuálny potenciál a znalosti svetových jazykov napokon uplatnil v Slovenskej národnej galérii, kde však zastával len druhoradé miesto, ktoré zďaleka nezodpovedalo jeho schopnostiam.
Napriek tomu zostal v očiach kolegov a priateľov symbolom nezlomnosti. Roky psychického tlaku a nemožnosť slobodne tvoriť sa však podpísali na jeho zdraví. V roku 1982 ťažko ochorel a postupne bol vyradený z aktívneho života.
Pádu totalitného režimu v roku 1989 sa ešte dočkal, no podlomené zdravie mu už nedovolilo naplno sa zapojiť do budovania novej demokratickej žurnalistiky. Zomrel 4. novembra 1993 v Bratislave vo veku 67 rokov.
Dušan Ruppeldt bol priekopníkom zahraničného spravodajstva. Dokázal spojiť faktografickú presnosť s hlbokým ľudským porozumením pre iné kultúry. Jeho reportáže z Indie a Latinskej Ameriky sú dodnes vzorom kvalitnej rozhlasovej práce. Významným aspektom jeho odkazu však zostáva aj jeho postoj z roku 1968. Ruppeldt ukázal, že novinár nie je len držiteľom mikrofónu, ale aj občanom s osobnou zodpovednosťou.
Zdroj feed teraz.sk
