O jeden a pol roka sú na Slovensku parlamentné voľby. Určite budú elity v Bruseli zaujímať minimálne rovnako, ako tú obávanú Orwellovskú centrálu EÚ zaujímali nedávne voľby v Maďarsku, ba ešte viac. Veď si rozumieme a vieme prečo. Ako tie voľby dopadnú, to je teraz tá kruciálna otázka, samozrejme nielen pre voliča, ale aj pre Smer. Ani to si nemusíme bližšie vysvetľovať, vieme prečo. Nie tak dávno, pred nejakými dvoma mesiacmi, som tu v jednom mojom mimoriadne optimistickom komentári napísal, na moje pomery netradične sugestívne, že sa netreba ničoho báť a byť vopred priposratý od strachu, lebo to dopadne dobre. Smer znovu vyhrá a zloží novú vládnu koalíciu.
Čas beží, ale všetko ostatné pokračuje rovnakým pomalším tempom, v rovnakom duchu a tóne, ďalej. Smer aj naďalej pokračuje v organizovaní celej série vysokotlakých tlačoviek – o rodine Šimečkovcov (nie Adamsovcov) a o rastúcej nespokojnosti lídrov strany s postupom, alebo skôr nepostupom, záhadne liknavých OČTK. Tie dve ďalšie koaličné strany, čo sa v koalícii teraz vezú, najmä Hlas-SD, ako keby to ani nezaujímalo a netýkalo sa ich to. Čo s tým ale môžu koaliční voliči, tým mám na mysli hlavne voliča Smeru, ktorý nemá na nič žiadne páky, asi tak robiť? Len sa počas sledovania televíziami prenášaných tlačoviek a demotivujúcich nedeľných televíznych diskusií rozčuľovať, nič viac. Počul som už dokonca aj o jednej ľahšej mozgovej príhode zo sledovania takého programu. No a samozrejme písať potom o svojom rozčúlení. Takže tak sa tu veci na našom území teraz majú.
Statočný Robert Fico robí ako vždy z plných fyzických a duševných síl ako Herkules čo môže, aj za mimosmerácku podriemkavajúcu časť vládnej koalície na čele s Dankom, a informuje priebežne o všetkom, čo sa na tlačovky nezmestilo. Vždy to potom dodá na duchu klesajúcej koaličnej verejnosti novú dávku prepotrebného optimizmu. Presne tak, ako to robí aj na hodine otázok a odpovedí v parlamente a na besedách so študentmi univerzít a stredných škôl. Na šľaktrafenie opozície a jej mediálnych satelitov, lebo to robí dobre. Tak v čom je do psej matere chyba? V ničom, lebo Slovák – ten tradične nespokojný tvor – chce buď všetko, alebo nič. A chce to hneď! Ale tak to nejde, drahí moji. Trochu života do toho nekonečného „umierania“ a lamentovania.
No a konkrétne mňa, tú beznádejne irelevantnú „postavičku alternatívy“, usadenú na hraniciach štátu v ďalekej Turzovke a v minulosti podľa istej Popradčanky nacucnutú na HZDS (o tom neskôr), sa dobrí ľudia hore dolu po celom našom vysušenom štáte pýtajú, slovom aj písmom, čo si myslím o stave vecí verejných v „tejto krajine“ a koho budúci rok voliť, ak sa úroveň dôvery v politiku stráca. Niektorí, je ich čoraz viac, sa silácky dušujú, že voliť tentoraz nepôjdu a zostanú doma. To sú tí sklamaní a nasratí – poväčšine ľudia vo veku a s vráskami múdrosti na tvári, nie naša čiperná adolescentná mládež čo srší progresivistickou energiou. Tá sa akurát mňa zásadne na nič nepýta. Tí aspoň začali chodiť nielen na protestné mítingy opozície ale aj na záživné besedy s premiérom. Chvalabohu. Ale sú aj takí truhlíci, ktorí mi so zvláštnym výrazom v očiach povedali, že síce voliť pôjdu, ale do urny hodia natruc (vraj bohuprisahám) prázdnu obálku, ako keby som ja za niečo mohol.
Hlupáci, čo ste sa zbláznili? Čo tým chcete docieliť? Že pôjdete s nasoleným zadkom domov s pocitom zadosťučinenia? Akého? Nebláznite, prázdna obálka vo volebnej urne? To sa radšej poskladajte do urien sami. Voliť treba, nie hádzať tam urazenecky prázdne obálky, aby sa volebné komisie pri sčítaní výsledkov volieb čudovali čo to má znamenať. Nezabudnite, mládež voliť pôjde, preto záleží na každom jednom z nás, vo veku národne orientovaných mudrcov z polovice 20. storočia.
Toľko pre dnes odo mňa, vraj „nedoceného seniora z Turzovky“. Aj k tej kravine sa vyjadrím, asi zajtra alebo v nedeľu
Zdroj telegram
