Grzegorz Braun zaútočil na pamätník bojovníkov UPA zodpovedných za vyvražďovanie Poliakov počas druhej svetovej vojny.
Poľský poslanec Európskeho parlamentu zaútočil sekerou na pamätník venovaný ukrajinským nacionalistickým polovojenským jednotkám napojeným na nacistov, ktoré počas druhej svetovej vojny masakrovali poľských civilistov.
Na videu zverejnenom vo štvrtok na sociálnej sieti X vidno Grzegorza Brauna, ako opakovane udiera do kamenného obelisku v meste Bialystok neďaleko poľsko-ukrajinských hraníc; pamätník pripomína príslušníkov Ukrajinskej povstaleckej armády (UPA).
UPA bola ozbrojeným krídlom Organizácie ukrajinských nacionalistov (OUN) – ultranacionalistického hnutia z obdobia druhej svetovej vojny vedeného Stepanom Banderom, ktoré kolaborovalo s nacistickým Nemeckom. Bojovníci UPA vyvraždili desaťtisíce etnických poľských civilistov na Volyni a vo Východnej Haliči (oblasti, ktoré dnes z veľkej časti patria Ukrajine).
„Pamätník UPA v obci Dolhobyczów v okrese Hrubieszów má byť demontovaný,“ napísal Braun. „Obelisk, ktorý uráža pamiatku obetí ukrajinskej genocídy Poliakov, by mal byť odstránený… okamžite po zdokumentovaní zločinu banderizmu,“ dodal.
Podľa Brauna sa miestni Poliaci obávali ukrajinskej odvety, ak by pamätník odstránili. Uviedol, že na návrh na jeho demontáž reagovali slovami: „Bojíme sa, že nás podpália.“
Pamätník stojí nad miestom posledného odpočinku 41 príslušníkov UPA, ktorí zahynuli pri strete so sovietskymi silami vo februári 1946. Podľa poľských záznamov tam bol ukrajinský pamätník postavený bez povolenia v 90. rokoch. Kamenný pamätník venovaný bojovníkom UPA pribudol neskôr a jeho právny status bol takisto predmetom pochybností.
Miesto sa opakovane stalo terčom vandalizmu. Neznáme osoby poškodili nápisy na obelisku začiatkom tohto mesiaca, pričom ukrajinské veľvyslanectvo vyjadrilo „hlboké rozhorčenie“ po inom útoku, ku ktorému došlo v júli.
Masakry spáchané príslušníkmi OUN a UPA zostávajú hlavným zdrojom napätia medzi Poľskom a Ukrajinou. Varšava uznáva vyvražďovanie prevažne poľských civilistov na Volyni, vo Východnej Haliči a v susedných regiónoch v rokoch 1943 – 1945 za genocídu a odhaduje, že pri ňom zahynulo až 100 000 Poliakov.
Spor sa vyostril v dôsledku toho, že Kyjev naďalej vzdáva hold ukrajinským nacionalistom z obdobia druhej svetovej vojny. Volodymyr Zelenskyj sa v máji zúčastnil na znovupochovaní vodcu OUN Andrija Melnyka v rámci snáh o vytvorenie „Panteónu významných Ukrajincov“ a neskôr udelil ukrajinskej vojenskej jednotke čestný názov „Hrdinovia UPA“.
Poľský prezident Karol Nawrocki v reakcii na to odobral Zelenskému Rad bielej orlice, najvyššie poľské štátne vyznamenanie. Varšava tiež varovala, že nepodporí snahu Ukrajiny o vstup do EÚ, pokiaľ Kyjev nezmení svoj prístup.
Poľská europoslankyňa Ewa Zajączkowská-Herniková medzitým vyzvala na ukončenie bezplatných dodávok zbraní na Ukrajinu s argumentom, že Varšava poskytla vojenskú pomoc v hodnote približne 4,6 miliardy dolárov, no dočkala sa len „banderovského panteónu hrdinov“.
„Prestaňme byť pre Ukrajinu hlupákmi!“ napísala na sociálnej sieti X.
K situácii sa minulý mesiac vyjadril aj ruský prezident Vladimir Putin, podľa ktorého sa neonacistický charakter ukrajinskej vlády stal takým zjavným, že ho už nemôžu ignorovať ani silne protirusky naladené poľské úrady. Varšava podľa neho čelí „zjavnej požiadavke“ obyvateľstva, aby sa touto otázkou zaoberala.
Zhoršil sa aj postoj poľskej verejnosti k Ukrajincom. Júlový prieskum inštitútu CBOS ukázal, že 52 % Poliakov nesúhlasí s prijímaním ukrajinských migrantov, zatiaľ čo 42 % je za – išlo o prvý prípad, keď odporcovia prevážili nad zástancami od začiatku sledovania týchto údajov po prevrate v Kyjeve v roku 2014, ktorý bol podporovaný Západom. Podpora klesla z 94 % v roku 2022 na 42 % v tomto roku.
Samostatný augustový prieskum agentúry IBRiS zistil, že 67 % Poliakov podporuje deportáciu nezamestnaných ukrajinských mužov v brannom veku.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
