„Vďaka blízkosti pohoria Čergov je situácia v podhorských obciach o niečo priaznivejšia, no v otvorených dolinách Torysy je výpar v dôsledku veterného aprílového počasia vysoký,“ povedala Holéciová.
Ak približne do polovice mája neprídu výdatné dažde, na oziminách začne podľa jej slov dochádzať k redukcii odnoží.
„V prípade jarných obilnín je klíčenie nerovnomerné. Poľnohospodári hlásia potrebu zrážok nielen kvôli plodinám, ale aj preto, aby ich mohli prihnojiť. Ak sa totiž hnojí do suchej pôdy, tak sa hnojivá nevedia dobre naštartovať. Ak absencia zrážok potrvá do konca mája, hrozí výrazný prepad úrod v celom regióne. Podpriemerný úhrn zrážok ovplyvní aj živočíšnu výrobu, pretože v dôsledku deficitu zrážok sa predpokladajú nižšie úrody krmovín, čo sa aktuálne prejavuje pri zbere raže na senáž,“ vysvetlila Holéciová.
Poľnohospodári podľa nej určite očakávajú ekonomické škody aj zvýšené náklady, a to už len z titulu zvýšených nákladov na zavlažovanie a ceny pohonných látok.
„Reagujú proaktívne a podľa možností a intenzity sucha sa snažia situáciu riešiť. Základom je najmä dostať do pôdy a k plodinám vodu – a tak naplno zavlažujú, pokiaľ majú napojenie na závlahové sústavy a vhodný vodný zdroj. Závlahové sústavy však nie sú natiahnuté na celom území Slovenska, aj preto napríklad na východe sa môžu spoliehať jedine na dážď. Riešením je nákup a výsev osiva, ktoré je šľachtené na konkrétnu zmenu klímy – je viac napríklad odolné voči suchu, vlhkosti, vetru. Takže ďalšou možnosťou je vhodný výsev plodín už pri zakladaní úrody,“ doplnila Holéciová.
Ako povedala, rovnako poľnohospodárom odporúčajú minimalizovať zásahy do pôdy a do pôdy zapracovávať organické hnojivá ako napríklad maštaľný hnoj, vďaka čomu pôda lepšie odoláva suchu a viac vie zadržať aj zrážky, ktoré do nej vtečú.
Čo sa týka pomoci alebo riešenia zo strany štátu, SPPK podľa Holéciovej nanovo vyzvala svojich členov, aby aktualizovali stav sucha po miernych zrážkach v tomto období. „Situáciu teda sledujeme a podľa ďalšieho vývoja sa rozhodneme, aký postup zvolíme,“ dodala Holéciová.
Sucho v okrese Trebišov ohrozuje úrodu, farmári hlásia výrazné straty
V okrese Trebišov spadlo od začiatku týždňa desať až 20 milimetrov zrážok, podľa poľnohospodárov je to však na zmiernenie dôsledkov sucha stále nedostatočné. Upozorňujú, že pôda zostáva výrazne presušená a v niektorých oblastiach už očakávajú pokles úrody o desiatky percent. Vyschnuté sú zároveň aj mokrade či mŕtve ramená, čo sa v tomto období javí ako mimoriadne netypický a závažný stav. Pre TASR to uviedla riaditeľka Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) Trebišov Eva Bučková.
„Úroda bude s najväčšou pravdepodobnosťou nižšia ako po iné roky, minimálne o 30 percent v porovnaní s vlaňajškom. Na piesčitých pôdach pri oziminách, najmä pri repke a pšenici, predpokladáme pokles úrody až o 50 percent,“ priblížila Bučková. Výrazné straty očakávajú farmári aj pri produkcii sena a senáží. Na niektorých plochách trvalých trávnych porastov podľa nich nebude možné realizovať ani prvú kosbu.
Najvýraznejšie sucho zasiahlo obilniny, predovšetkým pšenicu, jačmeň a repku. Poľnohospodári upozorňujú aj na problémy pri trvalých trávnych porastoch a pasienkoch, ktoré vytvorili len minimálne množstvo biomasy. Sója a zemiaky zasiate v apríli a máji podľa nich vzchádzajú oneskorene. „Rastliny začali zhadzovať odnože a nereagujú na prihnojovanie dusíka, nemajú z čoho žiť. To povedie k nižšej úrode, keďže zhodené odnože sa už neobnovia. Ohrozená je aj krmovinová základňa,“ doplnila Bučková.
Negatívne dôsledky sucha evidujú aj spoločnosti hospodáriace prevažne na trvalých trávnych porastoch pri obciach Hrušov – Rad, Leles a Boťany. Na porastoch pozorujú slabý a nerovnomerný rast, zníženú hustotu vegetácie, skoré klasenie či predčasné starnutie porastov. Podľa ich odhadov môže produkcia trvalých trávnych porastov v niektorých lokalitách klesnúť o 40 až 60 percent oproti dlhodobému priemeru.
Sucho sa podľa poľnohospodárov už prejavuje aj na ekonomike fariem. Vyššie náklady očakávajú najmä v živočíšnej výrobe, kde sa zvýšia náklady na výrobu krmovín. Farmári zároveň investujú do listovej výživy a prípravkov na zmiernenie stresu rastlín.
Možnosti zavlažovania sú však podľa nich v mnohých oblastiach minimálne. „Napojenie našej oblasti na závlahové sústavy je takmer nulové. Nemáme ani predispozíciu, aby sme závlahy vybudovali,“ uviedla Bučková. Poľnohospodári sa preto snažia vyberať odolnejšie odrody plodín a zadržiavať vodu v pôde obmedzovaním nadmerných zásahov do pôdy.
Zdroj feed teraz.sk
