Sever Venezuely najskôr zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,2 a o menej ako minútu nasledovalo druhé s magnitúdou 7,5. Epicentrum sa nachádzalo približne 160 kilometrov západne od metropoly Caracas, informoval Americký geologický úrad (USGS).
Najväčšie škody hlásia z venezuelského štátu La Guaira severne od Caracasu, kde sa zrútili desiatky budov. V pobrežnom meste Catia la Mar sa prerušili dodávky elektriny a mnohí obyvatelia strávili noc na uliciach alebo hľadaním svojich príbuzných.
Minister vnútra Diosdado Cabello vyzval ľudí v postihnutých oblastiach, aby opustili svoje domovy a na viacerých miestach preventívne prerušili dodávky plynu. „Máme tu niekoľko poškodených budov a nechceme, aby došlo k akejkoľvek nehode súvisiacej s únikmi plynu,“ povedal.
Viaceré európske štáty už prisľúbili Venezuele pomoc. Francúzsko poskytne 85 záchranárov, Nemecko šesť dopravných vojenských lietadiel a Španielsko 54 vojenských záchranárov.
USGS: Zemetrasenie vo Venezuele bolo najsilnejšie od roku 1900
Zemetrasenie vo Venezuele bolo najsilnejším otrasom, ktorý krajinu zasiahol od roku 1900. Informoval o tom vo štvrtok Americký geologický úrad (USGS). Upozornila na to agentúra AFP, informuje TASR.
Sever Venezuely v stredu večer miestneho času najskôr zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 7,2 a o menej ako minútu nasledovalo druhé zemetrasenie s magnitúdou 7,5. Epicentrá sa nachádzali približne 160 kilometrov západne od metropoly Caracas a k otrasom došlo v hĺbke 20 a desať kilometrov, informoval USGS. Oficiálne úrady informovali o 32 obetiach a 700 zranených, avšak USGS odhaduje počet mŕtvych v intervale od 10.000 do 100.000.
Naposledy zasiahlo Venezuelu silnejšie zemetrasenie 29. októbra 1900. Malo magnitúdu 7,7 a „spôsobilo rozsiahle škody na kostoloch, verejných budovách a domoch v meste“, uviedlo USGS.
Venezuela leží v seizmicky aktívnej zóne, kde sa stretávajú Karibská a Juhoamerická platňa. K silnému zemetraseniu tam došlo aj v roku 1967, keď v Caracase spadlo viacero budov a zahynulo celkovo 240 ľudí. Doteraz najväčšie otrasy však v krajine zaznamenali ešte v roku 1812, keď zahynulo 30.000 ľudí.
Najviac poškodenou oblasťou po aktuálnom zemetrasení je štát La Guaira ležiaci na pobreží severne od Caracasu. Hlásia odtiaľ desiatky zrútených budov.
Poškodené a uzavreté je Medzinárodné letisko Simóna Bolívara neďaleko Caracasu, ktoré je hlavným letiskom krajiny, uviedla dočasná prezidentka Venezuely Delcy Rodríguezová. Výučba na školách bola zrušená a v Caracase nefunguje metro ani dodávky zemného plynu. Občanov prezidentka vyzvala, aby škody hlásili prostredníctvom vládnej aplikácie.
Pomoc Venezuele prisľúbilo už viacero krajín vrátane Spojených štátov, Európskej únie, Indie, Číny a juhoamerických štátov.
Výberová chronológia najtragickejších zemetrasení na svete
28. decembra 1908 – Taliansko
Zemetrasenie v talianskej Messine s magnitúdou 7,5 si vyžiadalo viac ako 70.000 ľudských životov.
16. decembra 1920 – Čína
Čínsku provinciu Kan-su postihlo zemetrasenie s magnitúdou 8,3. O život prišlo 200.000 ľudí.
1. septembra 1923 – Japonsko
Zemetrasenie s magnitúdou 7,9 zasiahlo oblasť Tokia a Jokohamy. Zomrelo 142.807 ľudí. Zničených bolo státisíce domov.
27. decembra 1939 – Turecko
Zemetrasenie s magnitúdou 7,8 a s epicentrom pri tureckom meste Erzincan si vyžiadalo viac ako 33.000 ľudských životov.
6. októbra 1948 – Turkménsko
Pri zemetrasení s magnitúdou 7,3 v turkménskom Ašchabade prišlo o život viac ako 110.000 ľudí a mesto bolo takmer úplne zrovnané so zemou.
31. mája 1970 – Peru
Viac ako 66.000 ľudí vrátane 13-člennej československej horolezeckej výpravy zahynulo pri zemetrasení s magnitúdou 7,9, ktoré zasiahlo okolie hory Huascaran a peruánske pobrežie o rozlohe približne 250.000 kilometrov štvorcových.
28. júla 1976 – Čína
Na severovýchode Číny neďaleko mesta Tchang-šan došlo k zemetraseniu s magnitúdou 7,5, ktoré si vyžiadalo podľa čínskych údajov 242.000 obetí. Na základe niektorých iných zdrojov si však prírodná katastrofa vyžiadala až 655.000 ľudských životov.
7. decembra 1988 – Arménsko (vtedy súčasť Sovietskeho zväzu)
Zemetrasenie s magnitúdou 6,9 a s epicentrom pri meste Spitak si podľa oficiálnych údajov Sovietskeho zväzu vyžiadalo 24.944 obetí. Skutočný počet obetí sa však odhaduje medzi 25.000 až 45.000.
26. decembra 2003 – Irán
Juhovýchodnú iránsku provinciu Kermán zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 6,6. Zahynulo približne 31.000 ľudí.
26. decembra 2004 – Indonézia – ostrov Sumatra
Pri zemetrasení s magnitúdou 9,1 a následných prívalových vlnách cunami prišlo o život 227.899 ľudí. Zemetrasenie spôsobilo sériu ničivých cunami pozdĺž priľahlého pobrežia Indického oceánu, ktoré zasiahli 11 krajín.
8. októbra 2005 – Pakistan
Zemetrasenie s magnitúdou 7,6 postihlo severné časti Pakistanu, Indie a Afganistanu. Počet obetí dosiahol v Pakistane 73.276. Približne rovnaký počet osôb utrpelo pri prírodnej katastrofe vážne zranenia v indickej časti Kašmíru, kde zahynulo 1350 ľudí.
12. mája 2008 – Čína
Otrasy s magnitúdou 7,9 zdevastovali rozsiahlu oblasť v provincii S‘-čchuan na juhozápade Číny. Zemetrasenie si vyžiadalo viac než 87.000 obetí vrátane 5335 školákov.
12. januára 2010 – Haiti
Zemetrasenie s magnitúdou 7,3 zasiahlo najchudobnejšiu krajinu západnej pologule Haiti. Bezprostredne po prvom zemetrasení nasledovali dva menšie otrasy s magnitúdou 5,9 a 5,5. Epicentrum bolo len 16 kilometrov od hlavného mesta Port-au-Prince. Počet obetí dosiahol 316.000.
11. marca 2011 – Japonsko
Severovýchodnú časť Japonska zasiahlo zemetrasenie s magnitúdou 9,0. Otrasy vyvolali cunami vysoké niekoľko desiatok metrov, ktoré spôsobili značné škody. Prírodná katastrofa si vyžiadala 19.759 obetí a spôsobila sériu vážnych havárií v jadrovej elektrárni Fukušima.
6. februára 2023 – Turecko a Sýria
Otrasy s magnitúdou 7,8 postihli juhovýchod Turecka a časti hraničiace so Sýriou. Zomrelo viac ako 50.000 ľudí. V Turecku 44.218 a v Sýrii 5900.
Zdroj feed teraz.sk
