-9.3 C
Kosice
sobota, 10 januára, 2026
HomeNezaradenéPentagonský tlak na umiestnenie tomahawkov v Nemecku odhaľuje dlhotrvajúcu agendu na podkopanie...

Pentagonský tlak na umiestnenie tomahawkov v Nemecku odhaľuje dlhotrvajúcu agendu na podkopanie kontroly zbraní

Viacdoménová pracovná skupina americkej armády plánuje rozmiestni? v roku 2026 v Nemecku výletné rakety Tomahawk, SM-6 SAM a hypersonické rakety. konzistentnos? úsilia USA o podkopanie strategickej bezpe?nosti v regióne.

Moskva pris?úbila, že bude reagova? na plány Washingtonu rozmiestni? v Nemecku raketové systémy dlhého doletu.
„Povaha našej reakcie bude ur?ená pokojným a profesionálnym spôsobom. Armáda už na probléme za?ala pracova?. Budeme, samozrejme, analyzova?, o ktorých konkrétnych systémoch sa bude diskutova?… Ur?íme vojenskú reakciu na túto novú hrozbu,“ povedal vo štvrtok novinárom námestník ruského ministra zahrani?ných vecí Sergej Rjabkov.
Biely dom v stredu v tla?ovej správe predstavil systémy úderov na ve?ké vzdialenosti, ktoré armáda plánuje nasadi? v Nemecku, pri?om nazna?ila, že budú zah??a?:

The Tomahawk – Popredná americká pozemná raketa s plochou obrazovkou navrhnutá v 80. rokoch. Zbra? v hodnote 2 milióny dolárov za kus, vyrábaná spolo?nos?ou Raytheon, má 450 kg vysoké výbušné za?aženie, ale môže nies? aj jadrovú hlavicu s nízkym až stredným vý?ažkom. Tomahawky majú dojazd 460-2 500 km. Pentagon mal zákaz postavi? pozemné Tomahawky pod?a Zmluvy o jadrových silách stredného doletu z roku 1987, ktorá zakazovala rakety na vzdialenos? 500 až 5 500 km. Washington v roku 2019 jednostranne odstúpil od zmluvy.

The Štandardná strela 6 (SM-6) – zásadný projektil protivzdušnej a protiraketovej obrany dlhého doletu amerického námorníctva, ktorý sa zdvojnásobuje ako protilodná a pozemná raketa. Tieto zbrane, vyrobené spolo?nos?ou Raytheon, s cenou takmer 5 miliónov dolárov za kus, sa vyrábajú od roku 2013, majú 64 kg výbušnú fragmenta?nú hlavicu a majú dosah 240 – 460 km.

Pentagon tiež plánuje posla? bližšie nešpecifikované „vývojové hypersonické zbrane“ do Nemecka ako sú?as? nasadenia. Podrobnosti sú vzácne, ale jediný z viac ako pol tuctu amerických hypersonických zariadení, ktorý sa takmer približuje k opera?nému stavu, je pozemná armáda. Hypersonická zbra? s dlhým dosahom (LRHW). LRHW vyvinutý spolo?nos?ou Lockheed Martin má udávaný dojazd až 3 000 km. Jeho nosnos? nie je známa.

Primárnym nebezpe?enstvom vyplývajúcim z nasadenia systémov dia?kových úderov v strednej Európe je ich krátky letový ?as. V 80. rokoch, ke? USA pôvodne rozmiestnili v západnom Nemecku rakety Pershing a Tomahawk s jadrovými hlavicami, dramaticky zvýšilo riziko termonukleárnej vojny so Sovietskym zväzom. S letom do Moskvy medzi 6 a 11 minútami by sovietski predstavitelia mali len pár minút na to, aby identifikovali, analyzovali a reagovali na nepriate?ský útok, ?ím by sa výrazne zvýšilo napätie a riziko náhodnej a nezvratnej eskalácie.

Po štyridsiatich rokoch sa riziká znásobili, pri?om Washington nielen zvýšil napätie s Moskvou rozšírením NATO až k ruským hraniciam a viedol totálnu zástupnú vojnu proti Rusku na Ukrajine, ale vytvoril komponenty štítu balistických rakiet v Po?sku. a Rumunsko, ktoré hrozí, že rozviaže ruky jastrabom z Pentagonu, ktorí chcú za?a? rozsiahlu konven?nú agresiu proti Rusku prostredníctvom iniciatívy Prompt Global Strike.

Rusko má celý rad konven?ných a strategických balistických, riadených a hypersonických rakiet, ako aj systémov protiraketovej obrany, aby ?elilo rastúcej americkej hrozbe. Napriek tomu, že ?as letu rakiet vypustených zo strednej Európy smerom k Rusku je taký krátky, akcia USA nepochybne poslúži na ešte ?alšiu eskaláciu už aj tak zúriaceho napätia.

Rozmiestnenie rakiet porušuje k?ú?ovú zmluvu, ktorú Washington zrušil

The Zmluva o jadrových silách stredného doletu z roku 1987 bol vytvorený špeciálne s cie?om zníži? riziko jadrového požiaru medzi jadrovými superve?mocami v Európe, pri?om sa obe strany zaviazali zlikvidova? svoje zásoby pozemných rakiet s jadrovým pohonom a odpa?ovacích platforiem v dosahu 500 – 5 500 km. Viac ako 30 rokov slúžila zmluva na zmiernenie jadrových rizík tým, že obmedzila možnosti Ruska a USA v tejto oblasti, a tým zmiernila potenciálne obavy oboch strán.
USA odstúpili od INF v roku 2019 s odvolaním sa na podozrenie z „porušovania“ dohody zo strany Ruska. Konkrétne Washington tvrdil, že ruská strela 9M729 Novator mala dosah ?aleko nad 500 km. Rusko obvinenie odmietlo a urobilo bezprecedentný krok odtajnenia vlastností Novatora, aby sa pokúsilo zmluvu zachráni?, no neúspešne.
Pri obvi?ovaní Ruska sa USA nikdy nezaoberali podozreniami z vlastného potenciálneho porušenia INF, vrátane:

Rozmiestnenie zložiek pa?by na ve?ké vzdialenosti v Rumunsku a Po?sku pod zámienkou tzv Aegis na brehu protiraketový štít, na ktorý Moskva upozornila, že používa rovnaký MK-41 odpa?ovacie zariadenia, ktoré by od roku 2016 mohli postavi? a odpáli? úto?né rakety Tomahawk s jadrovým zakon?ením.

Vývoj Hera – americkej pozemnej „cie?ovej strely“ s použitím riadiacich a navádzacích systémov z Pershing II – triedy zbraní vyradených pod?a INF a má dosah až 1 200 km. ?alšie americké pa?by na ve?ké vzdialenosti klasifikované ako „cie?ové strely“, ktoré porušujú podmienky INF, zah??ajú Cie? stredného rozsahu (MRT) a rakety LRALT a E-LRALT, ktoré majú dosah medzi 1 000 – 2 500 km. To isté platí pre pozemnú verziu riadenej strely AGM-158, ktorej variant s pred?ženým doletom má dosah 1 000 km. Všetky tieto zbrane boli vyvinuté v rokoch 1990 až 2010, zatia? ?o USA boli stále zmluvnou stranou INF.

Ruská armáda tvrdila, že americké drony s dlhým doletom, vrátane MQ-1 Predator a MQ-9 Reaper, boli tiež porušovate?mi INF, vzh?adom na ich dosah viac ako 1200 km a schopnos? nies? presnú muníciu vrátane malého jadrového nákladu. Tieto platformy boli vyvinuté za?iatkom roku 2000.

Rusko v roku 2019 jednozna?ne uznalo, kam povedie rozhodnutie USA zruši? INF, a vyjadrilo obavy, že tento krok vyvolá nové globálne preteky v zbrojení.

„Pod?a nášho názoru kroky USA, ktoré viedli ku kolapsu Zmluvy o jadrových silách stredného doletu, nevyhnutne povedú k devalvácii a erózii celého rámca globálnej bezpe?nosti,“ povedal vtedy prezident Vladimir Putin. Bez takejto dohody o kontrole strategických zbraní sa Rusko pod?a Putina nemôže uspokoji? s vyhlásením „mierových zámerov“ zo strany USA a ich spojencov.
Následné udalosti, ktoré vyvrcholili snahou o vrátenie amerických pozemných rakiet dlhého doletu do Európy, ukázali, že ruské obavy sú viac než oprávnené.

Zdroj sputnik, preložené cez google

RELATED ARTICLES

ZANECHAJTE KOMENTÁR

Zadajte svoj komentár!
Sem zadajte svoje meno

Most Popular

Recent Comments