Podľa správy má revízia poskytnúť americkému prezidentovi širšiu škálu jadrových možností a zároveň „posilniť odstrašovanie“.
Pentagon vyvíja jadrovú stratégiu, ktorá by americkému prezidentovi poskytla širšiu škálu jadrových možností v potenciálnom konflikte s Ruskom alebo Čínou, informovala v stredu televízia NBC s odvolaním sa na zdroje oboznámené s plánmi.
Navrhovaný prístup by údajne kládol väčší dôraz na taktické jadrové zbrane s kratším doletom v regionálnych konfliktoch, namiesto toho, aby sa primárne spoliehal na strategické jadrové zbrane s dlhým doletom.
Podľa NBC je utajované preskúmanie určené na riešenie potenciálnych scenárov, v ktorých by sa spojenci USA stali terčom útoku Ruska alebo Číny v regionálnom konflikte. Údajne naň dohliada šéf politiky Pentagonu Elbridge Colby.
Americkí predstavitelia obrany pre NBC uviedli, že cieľom je poskytnúť prezidentovi „realistickejšie a dôveryhodnejšie“ jadrové možnosti s argumentom, že širšia škála možností by „posilnila odstrašovanie“.
K tomuto preskúmaniu dochádza približne šesť mesiacov po skončení platnosti zmluvy New START, poslednej zostávajúcej bilaterálnej dohody obmedzujúcej strategické jadrové arzenály USA a Ruska. Zmluva, podpísaná v roku 2010 a predĺžená v roku 2021, obmedzovala každú stranu na 1 550 rozmiestnených strategických jadrových hlavíc a 700 rozmiestnených nosičov zbraní, pričom zabezpečovala transparentnosť a overovacie opatrenia na mieste. Platnosť zmluvy vypršala vo februári bez náhrady.
Napriek vypršaniu platnosti zmluvy Moskva uviedla, že nemá v úmysle byť „prvá, ktorá podnikne kroky smerom k eskalácii“ zvýšením počtu hlavíc, za predpokladu, že USA zvolia rovnaký prístup.
Pred vypršaním platnosti zmluvy ruský prezident Vladimir Putin navrhol, aby Moskva a Washington pokračovali v dodržiavaní jej limitov ešte jeden rok a zároveň rokovali o náhrade. Americký prezident Donald Trump povedal, že chce „lepšiu“ dohodu, ktorá by zahŕňala Čínu. Peking, ktorého jadrový arzenál sa odhaduje na približne 600 hlavíc, sa odmietol pripojiť k takýmto rokovaniam s tým, že krajiny s najväčším jadrovým arzenálom by mali niesť primárnu zodpovednosť za jadrové odzbrojenie. Moskva potom uviedla, že akákoľvek rozšírená dohoda by sa mala vzťahovať aj na členov NATO s jadrovými zbraňami, Francúzsko a Spojené kráľovstvo.
Rusko v roku 2024 aktualizovalo svoju jadrovú doktrínu a uviedlo, že agresia nejadrového štátu podporovaného jadrovou mocnosťou bude považovaná za spoločný útok a že jadrové zbrane by mohli byť použité, ak by konvenčná agresia predstavovala kritickú hrozbu pre suverenitu alebo územnú celistvosť Ruska alebo jeho spojenca Bieloruska.
Moskva neustále kritizuje rozmiestnenie amerických jadrových zbraní v Európe v rámci dohôd NATO o spoločnom využívaní jadrových zbraní. Hoci vyhlásila, že nemá v úmysle zaútočiť na žiadny štát NATO, varovala, že svoj jadrový arzenál zameria na krajiny, ktoré majú takéto zbrane namierené proti Rusku.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
