„Prijatím tohto zákona sme v podstate upustili od myšlienky referenda,“ vysvetlil Pašinjan. Pripomenul, že návrh legislatívy vzišiel z občianskej iniciatívy. Jeho predkladatelia podľa neho najprv zozbierali podpisy občanov a následne návrh predložili parlamentu.
Ak by arménsky parlament príslušný zákon neschválil, iniciátori by mohli zozbierať ďalších 250.000 podpisov. V takom prípade by sa podľa Pašinjanových slov referendum muselo uskutočniť.
Putin predtým vyzval arménskeho premiéra, aby o smerovaní krajiny nechal rozhodnúť jej obyvateľov. „Ľudia musia mať vždy na výber,“ povedal ruský prezident.
Zároveň uviedol, že Moskva uznáva právo Arménska uchádzať sa o členstvo v EÚ. Podľa neho však takýto krok spôsobí komplikácie vzhľadom na členstvo krajiny v Eurázijskej hospodárskej únii (EAEÚ).
Pašinjan v reakcii Putinovi odpovedal, že ustanovenia EAEÚ nezahŕňajú mechanizmus na vylúčenie akéhokoľvek štátu a že ak si ktorákoľvek krajina želá opustiť tento zväzok, musí to oznámiť aspoň šesť mesiacov vopred. Dodal, že Arménsko to zatiaľ neurobilo, a zdôraznil, že jeho krajina má právo hľadať alternatívy. „Je to naše zákonné právo. To však neznamená, že sme s EAEÚ nespokojní, aj keď tam sú problémy,“ doplnil arménsky premiér.
Pašinjan koncom augusta oznámil, že Jerevan v blízkej budúcnosti začne proces podania žiadosti o členstvo v EÚ.
Jeho stretnutie s Putinom sa uskutočnilo v Biškeku na summite Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. Podľa RFE/RL išlo o prvé osobné stretnutie oboch lídrov od Pašinjanovho volebného víťazstva.
Po tom, ako Arménsko zverejnilo zámer vstúpiť do EÚ, začalo Rusko zavádzať zákazy dovozu arménskych výrobkov. Moskva tiež Jerevanu pohrozila pozastavením alebo zrušením dohody o bezcolných dodávkach zemného plynu, ropných produktov a diamantov. EÚ v reakcii na kroky Ruska prisľúbila Arménsku ekonomickú podporu.
Zdroj feed teraz.sk
