Vzhľadom na dlhodobo extrémne znepokojivú a zo dňa na deň žiaľ naďalej do krajnosti zámerne vyhrocovanú nebezpečnú situáciu na slovenskej politickej scéne nielen v rámci vzájomného ostrého boja existujúcich parlamentných síl, pôsobiacich v najvyššom zákonodarnom zbore Slovenskej republiky, ale aj mimo neho, som sa ako v súčasnosti najstarší nezávislý novinár a komentátor, aktívne pôsobiaci desiatky rokov na mediálnej scéne od samého začiatku v roku 1990 nielen doma ale aj smerom do zahraničia, rozhodol vydať verejné osobné vyhlásenie smerom k takzvaným alternatívnym médiám a nezávislým novinárom a komentátorom. Tým, ktorí pôsobia slobodne, nie sú v spojení so žiadnou politickou stranou alebo hnutím a nepodmieňujú svoju činnosť nutnosťou príspevkov od oficiálnych zdrojov alebo grantov z vládnych inštitúcií.
Zároveň sú to médiá, weby a novinári, ktorí na svoju činnosť používajú svoje vlastné skromné finančné prostriedky, nepôsobia a nesprávajú sa oportunisticky podľa toho kto kedy môže v tomto štáte vládnuť, neprevracajú kabát, nepodporujú v jednom volebnom období jednu konkrétnu politickú silu, aby vzápätí v ďalšom období podporovali ako mediálni alebo PR špecialisti inú stranu alebo politickú silu, prípadne by boli ochotní a pripravení svoje služby po ďalších voľbách ponúknuť znovu niekomu inému, dokonca programovo a ideologicky diametrálne odlišnému. Sám patrím k ľuďom, ktorí nie sú žiadnou politickou stranou finančne podporovaní ani jediným centom. Opakovane som verejne vyhlásil, že akýkoľvek pokus nejakým spôsobom si ma ako komentátora kúpiť alebo podplatiť by skončí tým, že takého človeka, nech by to bol hocikto, vyrazím von tak, že so sebou vezme nielen dvere, ale aj zárubňu. Nie som a nikdy som nebol na predaj a nedám sa nikým kúpiť. A áno, nezištne ako novinár a komentátor podporujem už desiatky rokov tie politické sily a ich predstaviteľov, ktorí obhajovali zvrchovanosť a samostatnosť Slovenskej republiky, hlasovali v roku 1992 za Ústavu nášho štátu a dôsledne presadzujú v politika a živote spoločnosti aj na medzinárodnej scéne existenčne dôležité národno-štátne záujmy nezávislej Slovenskej republiky aj za nepriaznivých a neraz dokonca až mimoriadne nepriateľských okolností. Nenaháňam sa za spoločnými fotografiami s politickými lídrami. Žiadnu nemám, nepotrebujem a nebudem mať.
Vážim si viacerých mojich mediálnych kolegov a kolegyne, tých celkom najstarších – ako sú moji dlhoroční novinárski kolegovia a priatelia Pavel Kapusta a Ľubomír Huďo – podobne ako nedávno zosnulý publicista Ľudovít Števko alebo dávnejšie zosnulý televízny žurnalista Roman Mistrík. Všetko rovné chrbtové kosti a neegoistické charaktery. Neznamená to, že by sme vo všetkom spolu súhlasili, ale vieme kde je sever a názory nemeníme podľa toho, odkiaľ by nejaký nový lukratívny vietor mohol fúkať. Sú tu aj ďalší, o niečo mladší, ktorí buď vydávajú vlastné kvalitné periodikum (napr. ZEM a VEK), alebo robia vo svojich štúdiách rozhovory o politike a spoločnosti, prípadne majú internetové rádio a podobne. Napríklad pani Gánovská alebo TV OTV Lenky Zlatev. Nadáva sa im, vlastne nám všetkým spoločne, z „mainstreamu“ do dezinformátorov. Nevadí, to by dnes, ako vidno, bolo už to najmenej….
Toto osobné verejné vyhlásenie o podpore kolegýň a kolegov z alternatívy uverejňujem jeden a pol roka pred parlamentnými voľbami s vedomím a záväzkom, že svoju komentátorskú činnosť ukončím po zverejnení výsledkov budúcoročných volieb a zostavení novej vlády. Bude to v tom čase už 37 rokov nepretržitej novinársko-komentátorskej práce. Skončím potichu a bez halasu, nebude to teatrálne naťahovaný odchod na etapy s opakovanými „definitívnymi“ rozlúčkami. Neskončím ani ako „žlčovitý nedocenený senior z Turzovky“ alebo ako „starý senilný senior“, ako sa pár hlupákov na moju adresu v týchto dňoch vyjadrilo – pár hlupákov, o ktorých tu desiatky rokov nik nechyroval, ale povyliezali odrazu z dier, aby zasmradili. Na tom sa môžem iba smiať a smejem sa z chuti, dokonca mi ich zlosť dodáva silu a poskytuje ďalšiu novinársku inšpiráciu. 1/2
Zdroj telegram
