Najprv krátka správa. Niektorých z vás zrejme prekvapí, že sa mi ospravedlnili slušne dvaja kultivovaní poslanci strany SMER-SSD za to, čo si dovolil voči mne vtedajší generálny manažér strany Viktor Stromček – v prípade prekladu knihy, o ktorom som tu písal v sobotu. Obaja navyše vedia aj ďalšie šokujúce podrobnosti, za akých absurdných okolností a prečo som sa musel zachrániť na Kysuciach predajom môjho bytu a chatky v roku 2012 a pokračovať aj tu, ďaleko od rodného domova, v podpore strany SMER, aj napriek všetkému. Chápete??? Napriek všetkému….. !
Najmenej po dva roky (2022 a 2023) tu viacerí priatelia a čitatelia na mňa naliehali, aby som vo svojich článkoch ako najstarší komentátor viac písal o svojich skúsenostiach z minulosti a napísal aj knihu mojich novinárskych spomienok. Reagoval som opakovane s tým, že NIE, NECHAJME TO TAK prosím vás, nie je to dobrý nápad, netreba sa vracať do minulosti – to moje písanie by nebolo nič veselé a to čítanie by bolo šokujúce. Našiel som tu chvalabohu na Kysuciach napokon aký-taký modus vivendi a lepšie je nechať minulosť minulosťou, v duchu anglického príslovia „Let sleeping dogs lie“. Ak to príslovie nepoznáte, vygooglujte si jeho obrazný význam. Naliehanie čitateľov však pokračovalo ďalej, preto som po voľbách začiatkom novembra 2023 napísal, že dobre – ak tak chcete, jeden celý týždeň nebudem od pondelka do nedele písať bežné politické komentáre na podporu strany Smer a Roberta Fica, ale spíšem v kocke časť svojich spomienok. Takže nie som to ja, kto sa chcel zaoberať minulosťou, vy arogantní hlupáci – tí, čo ste tu niektorí vypisovali na moju adresu drísty a ponaučenia o nejakej sebaľútosti. Je to presne naopak, čiatelia naliehali, že chcú čiťať spomienky. Chápete to, vo svojej tuposti….?
Ten predposledný z mojich článkov zo začiatku novembra 2023 dnes zopakujem, hoci tupá hlava aj tak nikdy nič nepochopí a zostane tupou a obmedzenou bez ohľadu na čokoľvek. Prosím vás odíďte, tí čo ste mi tu v týchto dňoch vypisovali urážlivé sprostosti na moju adresu. Ja nie som ako Chmelár, že v hneve blokuje ľudí na zozname priateľov vo veľkom. Prosím odíďte sami, zrušte svoje priateľstvo so mnou. Buďte tak láskaví, urobíte dobrú vec.
Ešte raz opakujem – pre tých bezcitných a tupých – že NIE JA som sa chcel vracať do minulosti v mojich článkoch, ale moji čitatelia! Tu je ten môj článok z jedenásteho novembra 2023, s aktuálnou poznámkou na záver:
„Michal Zoldy
11. november 2023
Zdieľané s Priatelia
VYNÚTENÝ „ÚTEK“ Z BRATISLAVY
V roku 2012 sa moja situácia stala kritickou. Prišli však parlamentné voľby a s nimi nádej, že sa vďaka tomu vrátim do zamestnania v Parlamentnom inštitúte Národnej rady Slovenskej republiky, z ktorého ma v roku 2010 vyhodil R. Sulík pre moju podporu Smeru. Radičovej koalícia sa rozpadla a voľby vyhrala strana SMER-SSD s takým náskokom (44%), že vládla sama. Mala takú väčšinu kresiel v parlamente, že nepotrebovala vytvoriť koalíciu. Dnes to znie až neuveriteľne.
Voľby sa konali desiateho marca a ja som sa ôsmeho marca s námahou predral do haly NTC, kam prišlo 6500 ľudí podporiť R. Fica na posledný predvolebný míting. Nešiel som tam ako bežný občan volič zaspievať štátnu hymnu a len si posedieť a zatlieskať. Vybral som sa tam, lebo na ten míting prišiel z Bruselu verejne podporiť „ficovcov“ šéf skupiny socialistov v Európskom parlamente, Hannes Swoboda. Chcel som to vidieť a počuť osobne, aby som mu mohol okamžite poslať mail s poďakovaním. Pred nedávnom ste tu čítali ten môj mail a Swobodovu odpoveď naň v angličtine aj s prekladom do slovenčiny. Hannes Swoboda v odpovedi na moje ďakovné posolstvo ocenil obrovskú podporu verejnosti, aj moju osobnú, Robertovi Ficovi a jeho strane. Logicky som v kútiku duše dúfal, že po zdrvujúcom víťazstve Smeru ma jeho predstavitelia vrátia do kancelárie NR SR podporovať ich stranu aj naďalej ako bežný radový zamestnanec úradník, žiadna trafika!!! Mali pod kontrolou všetko a bol som od januára 2011 nezamestnaný. 1/3
Zdroj telegram
