De la Espriella, 47-ročný podnikateľ, právnik a spevák, ktorý netají svoje sympatie k prezidentovi USA Donaldovi Trumpovi, označuje sa za politického outsidera a používa prezývku El Tigre (Tiger), prekvapil lepším výsledkom, ako sa čakalo. V kampani pri svojich prejavoch vystupoval za nepriestrelným sklom a sľuboval tvrdý zásah proti ozbrojeným skupinám, vrátane bombardovania táborov narkoteroristov. Jeho rétorika oslovila časť voličov zneistených sériou útokov, vrátane atentátu na jedného z kandidátov.
Keďže nezískal potrebných 50 percent hlasov, 21. júna si v druhom kole zmeria sily so 63-ročným Cepedom. Ten presadzuje pokračovanie mierových rokovaní s ozbrojenými skupinami, ktoré kontrolujú časť územia krajiny a podieľajú sa na globálnej výrobe kokaínu.
Cepeda, filozof a ľudskoprávny aktivista, je synom ľavicového senátora Manuela Cepedu Vargasa, ktorý v roku 1994 prišiel o život v Bogote pri útoku pravicových polovojenských skupín. Podporuje ho odchádzajúci prezident Gustavo Petro, ktorý presadzoval stratégiu „totálneho mieru“ a podľa ústavy sa nemôže uchádzať o druhé funkčné obdobie za sebou.
Krátko po zverejnení výsledkov zakladajúcich sa na 99,98 percentách spočítaných hlasov Cepeda predbežne odmietol akceptovať výsledok prvého kola hlasovania. Podľa novín El Tiempo tvrdí, že jeho tím prešetruje správy o nešpecifikovanom počte volebných miestností, kde boli zaznamenané nezvyčajné výsledky. K výsledkom volieb sa vyjadrí až po tom, keď oficiálne sčítavacie komisie dokončia svoju prácu. Cepeda však uznal, že o novom prezidentovi sa pravdepodobne rozhodne až v druhom kole.
Predbežné výsledky zatiaľ nemieni akceptovať ani Petro, ktorý si takisto počká na overené konečné výsledky. Na platforme X informoval o údajných nezrovnalostiach v softvéri na sčítanie hlasov a v zoznamoch voličov, kde sa dodatočne objavilo 800.000 kariet voličov, ktorí neboli zahrnutí do oficiálneho sčítania ľudu. Žiadne dôkazy však neposkytol.
Vyrovnané výsledky v druhom kole volieb zrejme pomôžu De la Espriellovi, keďže pravdepodobne získa podporu voličov, ktorí v prvom kole podporili iného konzervatívneho kandidáta, píše AP.
Napriek rokovaniam vlády s gerilovými a polovojenskými skupinami Kolumbia v súčasnosti zažíva najhoršiu vlnu násilia od roku 2016, keď povstalci z Revolučných ozbrojených síl Kolumbie (FARC) po desaťročiach ozbrojeného boja podpísali mierovú dohodu a transformovali sa na legitímnu politickú stranu. Tisíce radových bojovníkov a lokálnych veliteľov však dohodu odmietli, ponechali si zbrane a pokračujú v povstaleckom spôsobe života a organizovanom zločine.
Počas Petrovho štvorročného funkčného obdobia klesla nezamestnanosť a minimálna mzda sa zvýšila o 75 percent. Kritici tvrdia, že Petrova politika dala zločineckým organizáciám príliš veľký priestor.
Napriek predchádzajúcim násilnostiam v oblastiach ovládaných povstalcami prebehol samotný deň volieb pokojne. Úrady nasadili na ochranu volebných miestností viac ako 400.000 policajtov a vojakov.
Zdroj feed teraz.sk
