Tentoraz nemám na mysli politiku a napätie medzi voličskými tábormi politických strán a hnutí ale situáciu v počasí, množstve dažďových zrážkach na našom území a v teplote. Dovoľte malý zarážajúci príklad pre ilustráciu:
V nedeľu ma prišla navštíviť moja priateľka z dolniakom pri Bratislave. Vraj tam dolu je všetko vyprahnuté a vysušené na kosť, teploty aj za súčasného (akože) ochladenia nad tridsať stupňov, atakujúc 32 na stupnici teplomera. Tu na Kysuciach diametrálne iný svet pokiaľ ide o teplotu ovzdušia a stav prírody a zelene – vyzeráme tu ako keby sme boli kdesi v brazílskom dažďovom pralese. Znie to až neuveriteľne, ale keďže teplota u mňa na chalupe na prízemí klesla tesne pod 18 stupňov, lebo vonku bolo pár dní ráno desať stupňov a cez deň sotva 19 alebo 20, v pondelok ledva 15 až17, musel som zakúriť drevom v kachľovej peci nielen v kuchyni ale aj v obývačke v krbe. Uprostred júla……jednoducho zima. Keby len to, ale dážď – po celý deň silné prehánky a búrky s veľkými úhrnmi zrážok. Prudké dažde sa striedajú s vytrvalým normálnym dažďom. Iný svet oproti južnej polovici Slovenska. V pondelok som takto kúril drevom temer 3 hodiny, včera som udržiaval teplotu zapnutými elektrickými konvektormi. Dnes je streda ráno a po celú noc tu vytrvale pršalo. Dážď bubnoval na strechu bez prestania rôznou intenzitou, ako keby ti na plechovú strechu nad hlavou niekto od staviteľov Joža Ráža sypal zhora stavbárskymi náklaďákmi štrk. Vody je napršanej dosť, až až. Budú rásť huby, vyzerá to tu na severe Slovenska na mimoriadnu hubársku sezónu, bez ohľadu na to či je spln mesiaca alebo nie. Kosiť sa musí každý štvrtý alebo piaty deň, tráva v záhrade rastie doslova pred očami, o burine v hriadkach ani nehovoriac. Hraničná čiara je kdesi v oblasti Trenčína. Nad tou je svet iný, pod tým suchota. Úroda obilnín vraj bude o 20 percent nižšia, v repke o nejakých desať percent. Šľak aby to trafil.
Náš minister životného prostredia, ktorý to u mňa spomedzi ministrov súčasnej vlády jednoznačne vyhráva, nech sa vyserie na všetkých ochranárskych kritikov a nech stavia a buduje vodné nádrže kde sa len dá. Ak je Fínsko krajinou tisícich jazier, prečo by ich nemalo mať dosť aj Slovensko? Prehradiť údolíčka kde sa to len dá a udržiavať vodu na závlahy a na rekreáciu. Robert Fico raz v ktoromsi zo svojich nespočetných funkčných období v blahej premiérskej pamäti povedal – on také veci totiž občas robí – že na východe nič nie je. Ja viem ako to náš dobrácky premiér myslel, ale aj tak mu tú nevinnú vetu potom opozícia otrepala a dodnes otrepáva o hlavu lebo aj to tí kazisveti zneužili proti nemu. Ale faktom je, že na východe je už od komunistov obrovská vodárenská nádrž Starina s pitnou vodou pre polovicu východu a sú tam aj dve obrovské vodné plochy na rekreáciu nenáročného slovenského národa v lete.
Domaša a Zemplínska šírava. Skúste si predstaviť, že by taká šírava ležala niekde pri Galante alebo Hlohovci na západnom Slovensku, v blízkosti nášho nesympatického hlavného mesta. Celá Bratislava by sa tam chodila v lete čvachtať a nemusela by sa trepať na vysychajúci Balaton. Horšie je, poznajúc našu mentalitu, že by to tam potom developeri chceli zneužiť vo svoj nenažratý prospech, takže to by sa im to nesmelo sociálno-demokraticky dovoliť, inak by aj to urobili tak cenovo nedostupným, ako sú dnešné Tatry, kam sa ľudia chodili v lete a v zime za Komanča rekreovať za babku ale dnes je to tam pre normálneho človeka-neoligarchu nekresťansky drahé. Odkážte niekto Tarabovi, ak môj hlas k nemu nedoletí lebo ja nie som, na rozdiel od pani Šramovej, štátom uznaný a štátom chránený influencer s telefónom na každého člena vlády a s nikým zo súčasných papalášov si netykám, lebo som iba obyčajný starý opotrebovaný pro-ficovský komentátor, nech pán Taraba začne budovať vodné plochy a nádrže všade, kde sa to len trochu dá. 1/2
Zdroj telegram
