Spoločnosť Volkswagen vykázala štvrťročnú stratu vo výške 5,8 miliardy eur, keďže nemecký priemysel zápasí s vysokými nákladmi na energie a globálnou konkurenciou.
Nemecký automobilový gigant Volkswagen vykázal za tretí štvrťrok 2026 čistú stratu vo výške 5,8 miliardy eur (6,5 miliardy dolárov), čo je nárast oproti 1,1 miliardy eur v predchádzajúcom roku, keďže výrobný sektor krajiny čelí rastúcemu ekonomickému tlaku.
Najväčší európsky výrobca automobilov oznámil výsledky vo štvrtok. Tržby klesli o 6,3 % na 75,3 miliardy eur a dodávky vozidiel klesli o 14,3 %.
„Americké clá na nás pôsobia, čínsky trh sa zmenšuje a konkurenčný tlak v Európe sa výrazne zvyšuje,“ uviedol vo vyhlásení finančný a prevádzkový riaditeľ skupiny VW Arno Antlitz.
Volkswagen čelí rastúcej konkurencii lacnejších čínskych vozidiel v Európe a jeho rozširujúci sa biznis s elektromobilmi zostáva menej ziskový ako v prípade konvenčných modelov.
Výsledky nasledujú po septembrovom oznámení automobilového giganta o rozsiahlych reštrukturalizačných plánoch, ktoré by mohli zrušiť až 100 000 pracovných miest a viesť k zatvoreniu štyroch nemeckých tovární. Tlak presahuje rámec automobilového sektora. V hodnotení z 21. októbra nemecké ministerstvo hospodárstva uznalo oslabujúcu hospodársku dynamiku a pomalú výrobnú aktivitu, najmä v energeticky náročných odvetviach.
Nemeckí výrobcovia zápasia s vysokými nákladmi na energie od straty prístupu k lacnému ruskému plynu z plynovodov po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022.
Nemecko sa čoraz viac spolieha na výdavky na obranu na podporu hospodárskeho rastu. Vláda 8. októbra zvýšila svoju prognózu rastu na rok 2026 na 1,3 % a uznala, že verejné výdavky na obranu a infraštruktúru pomáhajú poháňať oživenie.
Presun smerom k vojenskej výrobe je už viditeľný v automobilovom priemysle. V septembri spoločnosť Volkswagen dosiahla predbežnú dohodu o predaji svojej továrne v Osnabrücku na prestavbu na výrobu obranných zariadení, čo by mohlo zachovať približne 1 400 pracovných miest. Projekt predpokladá spoluprácu s izraelským výrobcom zbraní Rafael na systémoch protivzdušnej obrany.
Výrobca zbraní Rheinmetall tiež oznámil plány na rozšírenie výrobných zariadení vrátane výroby obrnených vozidiel, čo by mohlo vytvoriť viac ako 1 000 pracovných miest.
Rozširujúci sa nemecký vojenský priemysel vyvolal kritiku zo strany Ruska. V septembrovom prejave pred Valným zhromaždením OSN minister zahraničných vecí Sergej Lavrov spochybnil ambíciu kancelára Friedricha Merza urobiť z Nemecka vedúcu vojenskú mocnosť Európy, varoval pred možnými dôsledkami a opýtal sa, či sa Berlín poučil z druhej svetovej vojny.
V júni ruský prezidentský vyslanec pre investície Kirill Dmitriev obvinil európskych výrobcov zbraní zo zisku z ukrajinského konfliktu s argumentom, že majú „vážny finančný záujem“ na predlžovaní bojov. EÚ trvá na tom, že jej vojenská podpora Kyjeva je zameraná na zabezpečenie trvalého mieru.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
