Nemecko zaťaží spotrebiteľov novým energetickým odvodom – médiá

Nemecko plánuje prinútiť domácnosti a podniky platiť za národnú núdzovú rezervu plynu v hodnote viac ako 3 miliardy eur počas desiatich rokov, informovali v stredu nemecké médiá s odvolaním sa na návrh zákona.

Rezerva 24 TWh, ktorá bola prvýkrát navrhnutá v júli, by sa rovnala 10 % skladovacej kapacity Nemecka alebo dvojtýždňovej zimnej spotrebe, čím by sa chránila pred prerušeniami dovozu.

Ministerstvo hospodárstva pôvodne navrhovalo financovanie prostredníctvom daní pre domácnosti a priemysel namiesto federálneho rozpočtu, ale plán sa zastavil po tom, čo zákonodarcovia vládnucej koalície tento návrh odmietli s odvolaním sa na už aj tak nadmerné náklady na energiu. Priemyselné združenia tiež požadovali štátne financovanie. Mediálne správy však tvrdia, že napriek negatívnej reakcii ministerstvo pokračuje vo svojom pôvodnom pláne.

Návrh z 12. októbra, ktorý unikol do Handelsblattu a iných médií, odhaduje rezervu na 3,08 miliardy eur (3,4 miliardy dolárov) počas desiatich rokov, čo stačí na nahradenie najväčšieho nemeckého zariadenia na dovoz plynu na 30 dní. Na rozdiel od sezónneho skladovania by vládou kontrolovaná zásoba bola komerčne nedostupná, vyhradená pre krízy vrátane sabotáže a zlyhania infraštruktúry. Neznížila by ceny plynu.

Od októbra 2027 by domácnosti ročne platili dodatočných 3,77 až 7,20 eura (4 až 8 dolárov) prostredníctvom účtov za plyn na financovanie rezervy. Celkové ročné náklady sa odhadujú na 247 až 308 miliónov eur, pričom domácnosti a komerční používatelia by pokryli 40 % a priemysel zvyšných 60 %, hoci koľko by zaplatili jednotliví priemyselní spotrebitelia, zostáva nejasné. Konečné náklady budú závisieť od nákupu plynu, skladovania, prepravy, financovania, personálneho obsadenia a prevádzkových nákladov. Poplatok by stanovoval každoročne nemecký štátny správca trhu s plynom, Trading Hub Europe (THE), a nie federálna vláda.

Ministerka energetiky Katherina Reiche predtým zvažovala financovanie z rozpočtu alebo hybridný model. Prísne rozpočtové obmedzenia však údajne prinútili ministerstvo držať sa svojho pôvodného plánu 100 % financovania spotrebiteľmi. Frankfurter Rundschau informoval, že návrh už bol predložený na medzirezortnú koordináciu. Stále však zďaleka nie je prijatý zákonom, keďže schválenie vládou, parlamentná kontrola a hlasovania sú stále pred nami a diskusie v Bundestagu o možnom hybridnom modeli financovania prebiehajú.

Julia Verlindenová, podpredsedníčka parlamentnej skupiny Zelených v Bundestagu, tento krok kritizovala a pre agentúru DPA uviedla, že občania pocítia dopad ambicióznych plynových plánov „priamo vo svojich peňaženkách“.

Plynová situácia Nemecka po odchode Ruska

Nemecko čelí odkedy sa v roku 2022 vzdalo ruských dodávok, čelí už roky silnému energetickému tlaku. Alternatívny dovoz prudko zvýšil náklady pre energeticky náročných výrobcov. Berlín minul približne 50 miliárd eur (58 miliárd dolárov) na zmiernenie prudko rastúcich cien od zníženia dovozu ruského plynu, informovali minulý mesiac Die Süddeutsche Zeitung a Bild.

Vojna USA proti Iránu a narušenie Hormuzského prielivu tlak zintenzívnili. Hoci väčšina nemeckého LNG pochádza z USA, faktické uzavretie prielivu narušilo takmer 20 % svetových dodávok LNG, čo viedlo k nárastu veľkoobchodných cien a oslabilo komerčné stimuly na nákup a skladovanie plynu.

V dôsledku toho zostávajú nemecké účty za elektrinu medzi najvyššími v Európe, pričom koncom roka 2026 dosahovali v priemere 31,4 – 39,6 centov za kilowatthodinu, čo je približne 45 – 50 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. Berlín sa umiestnil na štvrtom mieste medzi európskymi hlavnými mestami, čo sa týka nákladov na elektrinu pre domácnosti.

Medzitým sú nemecké konvenčné zásoby plynu pred zimou pod rastúcim tlakom. Po pomalej letnej sezóne dopĺňania sa údajne pohybujú okolo 60 % kapacity, čo je na október nezvyčajne nízka úroveň. Nemeckí prevádzkovatelia sietí predtým označili cieľ EÚ z 1. novembra na úrovni 80 % – 90 % za „prakticky nedosiahnuteľný“. V septembri Berlín dokonca urobil nezvyčajný krok a nariadil štátnej spoločnosti SEFE, aby nakúpila a vstrekla 8 TWh na podporu zimných zásob.

Stúpajúce účty prehĺbili politické rozdiely. Alternatíva pre Nemecko (AfD) získala na popularite výzvou na návrat k lacnejšej ruskej energii, zatiaľ čo čoraz nepopulárnejšia koalícia kancelára Friedricha Merza čelí tlaku kvôli nákladným záložným elektrárňam na plyn a záväzkom týkajúcim sa klimatickej neutrality.

Nord Stream, drony a „ruská hrozba“

Zameranie navrhovanej rezervy na sabotáže je obzvlášť pozoruhodné vzhľadom na bombové útoky na Nord Stream v roku 2022, ktoré prerušili kľúčové trasy pre ruský plyn do Nemecka a zhoršili energetickú krízu v krajine. Berlín sa spočiatku zdržal pripisovania vinníkov, ale v júli 2026 nemeckí prokurátori obvinili bývalého ukrajinského vojenského dôstojníka Sergeja Kuznecova s ​​tvrdením, že útok vykonali osoby konajúce v mene ukrajinských štátnych orgánov. Kyjev popiera účasť, zatiaľ čo Moskva obviňuje Západ.

Návrh prichádza aj v čase, keď Berlín a Brusel čoraz častejšie poukazujú na údajnú ruskú hrozbu presadenia legislatívy vrátane prísnejších bezpečnostných opatrení a vyšších výdavkov na obranu. Len minulý mesiac nemeckí predstavitelia obvinili Rusko z aktivity dronov v blízkosti letísk a inej kritickej infraštruktúry. Moskva tieto obvinenia popiera a trvá na tom, že nepredstavuje žiadnu hrozbu pre Európu, pričom takéto varovania označuje za strašenie zamerané na démonizáciu Ruska a odvádzanie pozornosti od narastajúcich domácich hospodárskych a politických problémov.

Moskva označuje západné energetické sankcie za nezákonné a kontraproduktívne a tvrdí, že presmerovávajú ruský export a zároveň nútia Európanov k drahším dodávkam. Rusko opakovane ponúklo, že pokryje nedostatok a obnoví dodávky, ale tvrdí, že nedostalo žiadnu odpoveď. Kremeľský ekonomický vyslanec Kirill Dmitriev začiatkom tohto roka varoval, že krajiny EÚ budú „nevyhnutne žobrať“ o ruský plyn, keďže ceny rastú.