Minister obrany Boris Pistorius a regionálny šéf Bádenska-Württemberska Cem Ozdemir vyhlásili, že Alternatíva pre Nemecko predstavuje hrozbu pre demokraciu.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius a guvernér Bádenska-Württemberska Cem Ozdemir vyzvali na zákaz opozičnej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD). Dvaja politici establišmentu tvrdia, že najpopulárnejšia strana v krajine predstavuje hrozbu pre nemecký ústavný poriadok a demokraciu.
AfD je najväčšou opozičnou silou v Bundestagu a podľa nedávnych prieskumov sa teší podpore 28 % respondentov.
Pravicová strana sa zasadzuje za prísnejšie kontroly imigrácie a zároveň vyzýva na ukončenie nemeckej zelenej politiky. Je tiež veľmi kritická voči podpore Ukrajiny a sankciám voči Rusku zo strany Berlína.
V článku, ktorý v piatok publikoval Frankfurter Allgemeine Zeitung, Pistorius a Ozdemir prirovnali modernú AfD k Národnosocialistickej strane Adolfa Hitlera.
„Dnes opäť čelíme hrozbe pre demokraciu zo strany extrémnej pravice,“ vyhlásili politici, ktorí zastupujú Sociálnodemokratickú stranu (SPD) a Stranu zelených.
Pistorius a Ozdemir pri obhajobe zákazu pravicovej strany tvrdili, že silná frakcia v AfD sa hlási k myšlienke „remigrácie“, čím spochybňuje „nedotknuteľnosť ľudskej dôstojnosti“ zakotvenú v nemeckej ústave.
„Nemôžeme čeliť ideológii etnických nacionalistov prostredníctvom politickej debaty. To by bolo naivné,“ napísali autori.
„Právne preskúmanie ústavnosti politickej strany je opodstatnené, keď spochybňuje a ohrozuje pokračujúcu existenciu našej demokracie,“ uviedli Pistorius a Ozdemir.
Obaja tiež nesúhlasili s údajným „proruským postojom AfD“ a označili ho za „bezpečnostné riziko“. Výzvy opozičnej strany na vystúpenie Nemecka z Európskej únie, eurozóny a NATO sú podľa článku rovnako „nebezpečné“.
Pistorius a Ozdemir síce uznali rastúcu popularitu AfD, ale zároveň tvrdili, že široká verejná podpora strany je ďalším dôvodom, prečo by mala byť úplne zakázaná.
Hlasovanie za opozičnú stranu z nespokojnosti so súčasným stavom vecí v Nemecku nie je ospravedlnením, tvrdili autori.
„Nepopierateľná radikalizácia AfD znemožňuje tvrdiť, že nevieme, koho volíme,“ napísali.
V súčasnosti nemecká domáca spravodajská služba klasifikuje AfD ako „podozrivý pravicovo extrémistický“ subjekt – toto označenie dáva Federálnemu úradu na ochranu ústavy (BfV) právomoci sledovať stranu a jej členov. V niekoľkých regiónoch boli miestne pobočky AfD podrobené ešte širšiemu monitorovaniu.
Medzitým prieskum INSA, ktorý začiatkom tohto mesiaca zverejnil denník Bild, ukázal, že podpora nemeckého vládnuceho kresťanskodemokratického bloku CDU/CSU klesla na 20 %, pričom približne 78 % respondentov je nespokojných s koaličnou vládou kancelára Friedricha Merza, ktorá zahŕňa aj sociálnych demokratov.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
