KDE STE VŠETCI BOLI KEĎ MI IŠLO O ŽIVOT?
Sledujem v nemom úžase a s kopou vážnych otáznikov a morálnych dilem v duši celý ten najnovší frenetický rozruch okolo Mimi Šramovej. Ako solidárny a prajný človek s kresťanskou výchovou od rodičov z domu jej samozrejme prajem zo srdca všetko dobré. Vždy som kládol potreby, problémy, obavy a záujmy iných, vrátane záujmov Slovenska a nášho národa ako takého, nad moje osobné záujmy a potreby, neraz až do krajnosti aj na úkor seba. Kto ma pozná, a takých čestných a spravodlivých ľudí je chvalabohu dosť, vie, že je to pravda.
Vnímam veľmi pozorne s vrodeným komentátorským zmyslom pre aj ten najmenší detail a všetky súvislosti celú tu búrku solidarity s pani Šramovou zo strany poslancov Smeru a mnohých politických komentátorov. Nebojte sa priatelia, nič sa jej nestane – má sa dobre a bude sa mať dobre aj naďalej. Hoci niektorí, ako napríklad Luboš Hrica v Taliansku, sa už dožadujú, aby jej bola dokonca pridelená ochranka…. Nie, nič sa jej nestane, nič jej nehrozí, nemá a nebude mať žiadne existenčné problémy.
Kde ste ale boli, všetci tí zrazu tak ukážkovo empatickí a spravodlivo rozhorčení poslanci a poslankyne Smeru, a všetci tí udatní a sebavedomí alternatívni komentátori, keď išlo doslova a do písmena o život mne? Ani pes po mne neštekol. Nerobil som okolo seba mediálny rozruch na internete keď som nemal (prepáčte za výraz) ani čo žrať po tom, ako ma Richard Sulík ako 57-ročného vyhodil z Parlamentného inštitútu na dlažbu lebo vedel, že som sympatizant Smeru? Zostala mi vtedy len osobná česť, svedomie a hrdosť. Nežobral som o pomoc a sympatie, nikto nič nevedel, okrem poverenej pracovníčky miestneho Úradu práce a sociálnych vecí v Petržalke. Pravda…. až na pár vedúcich osobností strany Smer (Blaha, Algayerová, Fico, Blanár), ktorí vedeli, že som sa ocitol v krízovej situácii.
Nie, nebol som žiadna slobodná matka, vychovávajúca dcéru, mal som vo svojej nepretržitej, 24-hodinovej opatere iba totálne na mne závislú 91-ročnú krehučkú a chorú mamu, vážiacu necelých 44 kíl. Hladoval som, lebo z 92 eur mesačne sa nedalo žiť, staral som sa o mamu ako sa dalo. Kde ste všetci boli, okrem pracovníčky UPSVAR pani Bakajovej, ako som sa v tej situácii boril a v krajnosti neraz doslova zúfal? Človek, ktorý sa od začiatku roku 1990, teda ešte predtým ako do politiky vstúpil Robert Fico, zastával Slovenska doma aj smerom do zahraničia…. dávno predtým, ako sa na scéne objavila Infovojna alebo Zem a Vek, keď o celej armáde súčasnej alternatívy a Mimi Šramovej nebolo ešte ani chýru ani slychu. Bolo šťastím, že som mal na starosti mamu, lebo myšlienky som už mal všelijaké…..ako to vyriešiť. Musel som si ale doopatrovať závislého rodiča.
Ustál som to po tichu, musel som – bez solidarity, bez akejkoľvek pomoci, bez mediálneho rozruchu a frmolu okolo seba. Tak, že keď som videl, že sa indolentný Smer obrátil ku mne chrbtom (o tom napíšem ešte pár zaujímavých podrobností), predal som v krajnej núdzi byt v Petržalke a malú drevenú chatku po rodičoch v Štiavnici, aby som sa zachránil na Kysuciach a mal z tých peňazí čo do úst a za čo doopatrovať zomierajúcu mamu. A po tom všetkom, aj napriek obrovskému sklamaniu, naďalej z Kysúc podporovať ako komentátor stanu Smer a Roberta Fica. Chápete….? Chápete to vôbec, celú tú absurditu….?
Nie, nebojte sa priatelia, pani Šramová určite netrie biedu a nebude ju trieť nikdy. Nebude nútená žiť z 92 eur na mesiac ako som žil ja…..Smer by to nedopustil! Nebude musieť predať svoj dom a chalupu ako ja.
Pred niekoľkými týždňami som sa mal krátko stretnúť s Robertom Ficom, dokonca dva razy – bolo mi to ponúknuté. Pár dní predtým som sa za ten návrh s náležite slušným vysvetlením poďakoval a ospravedlnil. S tým, že netreba, neprídem, nemalo by to žiaden zmysel. Už netreba, už je dávno na všetko neskoro. Ani s Ficom, ani s Gašparom, ani s nikým…..Nič od nikoho aj tak nepotrebujem, najmä nie od Smeru, ktorý sa mi obrátil chrbtom keď mi išlo o život. Nebojte sa, toto sa Mimi Šramovej nikdy nestane. 1/2
Zdroj telegram
