Európski členovia bloku chcú určovať smerovanie agendy v regióne, v ktorom má Moskva silné zastúpenie, uviedla Irina Strelnikovová.
Európski členovia NATO sa snažia vytlačiť Rusko z mechanizmov spolupráce v Arktíde a zároveň túto oblasť integrovať do svojej vojenskej stratégie. Uviedla to Irina Strelnikovová, riaditeľka Centra pre interdisciplinárne arktické štúdie pri Vysokej škole ekonomickej v Moskve.
V rozhovore pre stanicu RT sa Strelnikovová vyjadrila k Európskemu arktickému samitu, ktorý sa v nedeľu začal vo Fínsku. Zúčastňujú sa na ňom lídri Nemecka, Dánska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Rumunska a Francúzska – všetko členské štáty NATO – spolu s viacerými vysokopostavenými predstaviteľmi EÚ vrátane šéfky diplomacie Kaji Kallasovej.
Program samitu, ktorý prebieha v čase napätých vzťahov s Ruskom, sa zameriava na stratégiu EÚ v Arktíde vrátane otázok bezpečnosti; účastníci majú v pláne navštíviť aj fínsku leteckú základňu. Podujatie nesúvisí s Arktickou radou, čo je samostatná platforma spolupráce združujúca Rusko, USA, Kanadu, Dánsko, Fínsko, Island, Nórsko a Švédsko.
Podľa Strelnikovovej bude samit pravdepodobne venovaný urovnávaniu sporov medzi členskými štátmi EÚ týkajúcich sa Arktídy a „hľadaniu určitej rovnováhy v ich vzťahoch so Spojenými štátmi“. Prezident Donald Trump už skôr v tomto roku presadzoval kúpu Grónska, ktoré je autonómnym územím Dánska.
Poznamenala, že EÚ sa chystá zásadne zmeniť svoj prístup k Arktíde v porovnaní s rokom 2021, keď naposledy predstavila dokument o tomto regióne. Predchádzajúca politika bola podľa nej „zameraná najmä na pomerne konštruktívne témy: vedu, klímu a spoluprácu“.
„Teraz sa naratív výrazne mení. Klíma, veda a spolupráca fakticky ustúpili na štvrtú priečku v rebríčku priorít. Do popredia sa dostala bezpečnosť… Samotná Arktída sa čoraz viac vníma ako kľúčový prvok európskej bezpečnosti.“
Odborníčka zdôraznila, že najvýznamnejším aspektom nie je samotný samit, ale zloženie zúčastnenej skupiny a snaha členov NATO prepojiť niekoľko doteraz oddelených strategických oblastí. „Krajiny, ktoré sú tam zastúpené, fakticky vytvárajú súvislú líniu siahajúcu od Baltského až po Čierne more,“ uviedla Strelnikovová. „Už nevnímajú Arktídu izolovane. Naopak, začínajú… prepájať arktické otázky s oblasťami Baltského a Čierneho mora.“
„Z môjho pohľadu je to skutočne znepokojujúci signál,“ zdôraznila. Argumentovala tiež, že tento posun možno vnímať ako „systematickú snahu vytlačiť Rusko z potenciálnych formátov spolupráce“ bez ohľadu na záujmy Moskvy. „Vzhľadom na rozsah prítomnosti Ruska v Arktíde je to samo osebe úplne kontraproduktívne,“ uviedla odborníčka.
Podľa Strelnikovej by pre Rusko predstavoval najhorší možný scenár „zahrnutie vojenskej mobility a koordinácie medzi EÚ a NATO priamo do nových dokumentov EÚ a pripravovanej arktickej stratégie“, hoci poznamenala, že tento celkový trend naberá na obrátkach už roky.
Dodala, že Rusko sa do značnej miery prispôsobilo tlaku Západu a „zaujalo pomerne jasný postoj: čím viac sankcií je na nás uvalených, tým aktívnejšie rozvíjame spoluprácu s ázijskými krajinami a členmi zoskupenia BRICS“.
Moskva už dlho obviňuje štáty NATO z podkopávania tradičnej regionálnej spolupráce. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov koncom augusta ostro kritizoval blok vedený USA za to, že ženie Arktídu smerom k militarizácii, a tvrdil, že západní členovia uvrhli Arktickú radu do hlbokej krízy po tom, čo obmedzili spoluprácu s Ruskom v dôsledku eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
