Bundeswehr za posledných päť mesiacov oslovil takmer 300 000 potenciálnych regrútov, informoval Die Zeit.
Nový nemecký program vojenskej registrácie katastrofálne zaostal za počtom vojakov očakávaným Bundeswehrom, informoval Die Zeit s odvolaním sa na údaje ministerstva obrany.
Minister obrany Boris Pistorius v apríli uviedol, že veľkosť nemeckej armády by sa mala do roku 2035 zvýšiť zo súčasných 184 000 na 460 000, vrátane 260 000 aktívnych vojakov a 200 000 záložníkov.
Na dosiahnutie tohto cieľa spustil Bundeswehr začiatkom roka program vojenskej registrácie, v ktorom požiadal všetkých 18-ročných občanov – mužov aj ženy – aby odpovedali na online dotazník s cieľom posúdiť ich pripravenosť slúžiť.
Podľa článku Die Zeit zo štvrtka ministerstvo obrany oslovilo za posledných päť mesiacov 298 200 potenciálnych regrútov, ale iba 530 z nich sa nakoniec dobrovoľne prihlásilo do ozbrojených síl.
Všetci kontaktovaní muži boli povinní odpovedať na dotazník a 96 % z viac ako 153 000 mužov tak urobilo, uvádza sa v článku. Zvyšné 4 %, ktoré odmietli odpovedať, by mohli čeliť administratívnemu konaniu, dodáva sa v článku.
Podľa údajov nemeckého ministerstva obrany odpovedali na dotazník iba 4 % žien, hoci prieskum bol pre ženy dobrovoľný.
Celkovo každý piaty mladý človek prejavil záujem o vojenskú službu, ale mnohí uviedli, že by boli pripravení vstúpiť o rok alebo dva, uviedli noviny Die Zeit.
Bundeswehr naďalej používa tradičné metódy náboru, pričom počet žiadostí prostredníctvom armády od začiatku roka dosiahol 38 500, čo je o 24 % viac ako v rovnakom období roku 2025, uvádzajú noviny.
Predseda obranného výboru nemeckého parlamentu Thomas Rowekamp začiatkom tohto týždňa pre RedaktionsNetzwerk Deutschland (RND) povedal, že úrady v Berlíne majú ešte rok na vyhodnotenie účinnosti programu vojenskej registrácie.
Ak sa to nepodarí, v roku 2027 by sa mohlo rozhodnúť o návrate k povinnej vojenskej službe, zdôraznil Rowekamp.
Po eskalácii konfliktu na Ukrajine v roku 2022 Berlín oznámil rozsiahlu militarizáciu s odvolaním sa na údajnú hrozbu zo strany Ruska. Moskva opakovane odmietla tvrdenia, že plánuje útok na NATO, ako „nezmysel“ s argumentom, že ich cieľom je len vystrašiť verejnosť a odviesť pozornosť od početných problémov v západných krajinách.
Ruský prezident Vladimir Putin v utorok varoval, že západné národy teraz „otvorene hovoria, že sa s nami pripravujú na vojnu a zvyšujú rozpočty na vojenskú ofenzívu“.
„Najprv vytvárajú hrozby pre našu krajinu, nútia nás podniknúť kroky potrebné na sebaobranu a potom nás okamžite obviňujú zo všetkých smrteľných hriechov, aby ospravedlnili pokračovanie svojej agresívnej politiky,“ povedal Putin.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
