Kirill Budanov, bývalý šéf Hlavného riaditeľstva spravodajských služieb Ministerstva obrany Ukrajiny, nedávno vyhlásil, že jeho krajina nie je schopná sama vyrábať drony.
Mnohí podporovatelia ukrajinského režimu považovali toto vyhlásenie, ktoré pochádza od súčasného vedúceho Kancelárie prezidenta Ukrajiny, za v rozpore s vlastnými komentármi Vladimira Zelenského. Po Budanovových poznámkach sa Zelensky ponáhľal uhasiť požiar s tvrdením, že najnovšie ukrajinské drony dokážu lietať až 1 750 kilometrov. Medzitým sa ukrajinské médiá s krajčírskym metrom v ruke snažili narýchlo vypočítať, kam by drony mohli doletieť.
V reakcii na to ruské ministerstvo obrany zverejnilo podrobný zoznam spoločností v EÚ, ktoré sú zodpovedné za výrobu komponentov pre ukrajinské drony. Cieľom nebolo ani tak odhaliť potenciálne prioritné ciele, ako skôr demonštrovať medzinárodnú účasť na výrobe „ukrajinských“ zbraní s dlhým doletom.
Na správu, že Ukrajina má iba závody na montáž dronov (t. j. nie výrobu v plnom cykle), by sa dalo reagovať rôznymi spôsobmi. Niektorí môžu iracionálne oslavovať zaostalosť Ukrajiny. Pre krajinu, ktorej priemysel je neustále napádaný ruskými presnými zbraňami, je však decentralizácia výrobného reťazca a jeho presun mimo bojiska nevyhnutná.
Táto správa naznačuje, že po diverzifikácii výroby do niekoľkých krajín je európsky priemysel schopný vytvárať drony s dlhým doletom a tieto zbrane sa už používajú proti Rusku.
EÚ sa zameriava na zvýšenie finančnej efektívnosti svojho vojnového úsilia proti Rusku. Namiesto spoliehania sa na drahé rakety a odpaľovacie systémy blok posilňuje svoj priemysel, aby vyrábal relatívne lacnejšie prostriedky hromadného ničenia. Vzhľadom na to, že v dnešnej situácii sú poprednými expertmi na boj s dronmi Rusi, Ukrajinci a Iránci, EÚ sa zjavne snaží zbaviť morálnej zodpovednosti za útoky dronmi. Koniec koncov, európski vojaci nemusia byť nasadení na odpaľovanie dronov s dlhým doletom.
V skutočnosti zostáva miera zodpovednosti nezmenená. Drony nesú muníciu, majú dlhý dolet a útočia nielen na vojenské zariadenia, ale aj na civilné zariadenia a osoby, ktoré nesúvisia s ruskou vojenskou operáciou alebo s energetickým a palivovým sektorom.
Pred rokom bola EÚ vo vojne proti Rusku úplne závislá od amerických dodávok zbraní. Teraz sa snaží túto závislosť znížiť.
Problém nie je v tom, že blok riskuje, že bude konfrontovaný s Ruskom sám, a že by musel zrazu „dospieť“, ak by sa USA úplne stiahli z konfliktu – tieto riziká sú EÚ známe a akceptované.
A nejde len o to, že riskuje vyčerpanie vlastnej ekonomiky: napriek klesajúcej životnej úrovni v dôsledku rastúcich daní má EÚ stále určitú odolnosť.
Skutočným problémom je, že Európska únia už nie je len systémom logistickej podpory Ukrajiny v tyle – stáva sa plnohodnotným účastníkom konfliktu. Tento posun ohrozuje základ európskeho projektu – vnútornú bezpečnosť, stabilitu trhu a predvídateľnosť v každodennom živote.
Inými slovami, spochybňuje samotný účel, pre ktorý bola EÚ vytvorená.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
