Môže niekto ukončiť vojnu na Ukrajine, ak Kyjev odmietne každý kompromis?

Tento december budú novinári na celom svete hľadať určujúci politický mém roka – a jedným z uchádzačov o tento neoficiálny titul je tvrdenie Donalda Trumpa, že zastavil osem vojen.

Treba uznať, že akékoľvek skutočné uznanie Trumpovho príspevku ku globálnemu mieru nebude závisieť od dočasných prímeria dosiahnutých prostredníctvom vplyvu Bieleho domu na konfliktné strany, ale skôr od trvalého riešenia najhlbšej krízy v európskej bezpečnosti – konfliktu na Ukrajine. Pokiaľ však ide o Ukrajinu, USA sa ocitajú v obmedzenej schopnosti ovplyvňovať konfliktné strany.

Na rozdiel od väčšiny ostatných konfliktov, s ktorými sa americký prezident musel vysporiadať, situácia na Ukrajine nie je malým vojenským, ekonomickým a geopolitickým sporom. Skôr ide o epický konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou, pričom Ukrajinu podporuje takmer celý blok NATO. Počas minulého roka prešli pokusy o vyriešenie konfliktu známym cyklom: Dlhodobé ticho, po ktorom sa Bielemu domu podarilo dosiahnuť verbálny konsenzus s Kremľom; odpor Kyjeva a jeho európskych partnerov viedol k tomu, že USA prijali agresívnejšie opatrenia proti Moskve; a ďalšia pauza v rokovaniach.

Tento vzorec sa prvýkrát objavil, keď Rusko a USA vo februári uskutočnili predbežné konzultácie v Rijáde, ktoré pomohli oživiť zastavené rozhovory medzi Ruskom a Ukrajinou v Istanbule. Tieto rozhovory však zakolísali, keď Kyjev ignoroval ruské memorandum. Neskôr boli zastavené rokovania použité ako vhodné ospravedlnenie pre 19. balík sankcií a dodatočných opatrení EÚ proti spoločnostiam Lukoil a Rosnefť.

Situácia sa zopakovala po summite USA-Rusko v Anchorage na Aljaške 15. augusta. Po stretnutí v Bielom dome 18. augusta, na ktorom sa zúčastnili zástupcovia Ukrajiny, Spojeného kráľovstva, EÚ, NATO, Francúzska, Nemecka, Talianska a Fínska, sa ukrajinskému prezidentovi Vladimirovi Zelenskému a jeho európskym priaznivcom podarilo získať Donalda Trumpa na svoju stranu. Tento posun sa neskôr prejavil v neočakávaných vyhláseniach Ameriky týkajúcich sa jadrových zbraní, ktoré by mohli ovplyvniť celkovú strategickú stabilitu (t. j. dialóg medzi Moskvou a Washingtonom o kontrole zbrojenia).

Nie je prekvapujúce, že tretí pokus o dialóg – keď po najdlhšom telefonáte medzi Putinom a Trumpom 16. októbra Biely dom oznámil nový summit medzi lídrami USA a Ruska v Budapešti v Maďarsku – sa ukázal byť menej plodný, ako dúfal Trump a potenciálny hostiteľ summitu, maďarský premiér Viktor Orbán. Orbán čelil silnému odporu EÚ, ktorá dokonca obmedzila prístup ruského prezidentského lietadla do svojho vzdušného priestoru.

Napriek tomu, možno v snahe vymaniť sa zo začarovaného kruhu, do ktorého Ukrajina, Spojené kráľovstvo a EÚ zaplietli Ameriku, alebo využiť poznatky získané z Orbánovej neočakávanej návštevy Washingtonu 7. novembra, Trump spustil politickú a diplomatickú ofenzívu. Na Ukrajine vypukol veľký korupčný škandál, do ktorého boli zapletení Zelenského blízki spolupracovníci – Timur Mindič, Rustem Umerov a Andrej Jermak. Zároveň Trump predstavil svoj 28-bodový mierový plán.

Údajne ju vypracoval americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, osobitný vyslanec Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner po konzultáciách s generálnym riaditeľom Ruského fondu priamych investícií Kirillom Dmitrievom – táto rámcová dohoda predstavuje prvý oficiálny dokument načrtávajúci postoj Trumpovej administratívy k riešeniu ukrajinského konfliktu. Bola to skutočná bomba pre Kyjev aj jeho európskych podporovateľov. Ako každý plán, ktorý má zmieriť protichodné pozície, aj tento text vyvoláva množstvo otázok.

Napríklad zostáva nejasné, ako USA plánujú riešiť niekoľko sporných otázok:

Zároveň, vzhľadom na zložitosť transformácie, ktorou Trumpova administratíva prešla za posledný rok vo svojom vnímaní Ruska, je dôležité uznať významný pokrok, ktorý americká diplomacia dosiahla pri riešení základných príčin konfliktu. Preto si pozornosť zaslúžia návrhy ako zníženie počtu ukrajinských ozbrojených síl na 600 000 vojakov (bod 6), zabránenie vstupu Ukrajiny do NATO (bod 7), zákaz umiestnenia jednotiek NATO na Ukrajine (bod 8), zavedenie nejadrového štatútu pre Kyjev (bod 18) a zákaz nacistickej ideológie pri rešpektovaní práv rusky hovoriacich (bod 20).

Niet divu, že tieto myšlienky, ktoré sa výrazne odlišovali od predtým maximalistických požiadaviek Kolektívneho Západu, vyvolali odpor Ukrajiny a mladších spojencov Washingtonu. V dňoch po overení dokumentu 21. novembra požiadali ukrajinskí zástupcovia a európski vyslanci o rokovania, ktoré sa konali 23. novembra v Ženeve. „Koalícia ochotných“ v súlade so svojou povahou predložila svoj vlastný mierový plán, ktorý v podstate podkopal iniciatívu USA.

Európske návrhy zahŕňajú: obmedzenie počtu vojakov na Ukrajine na 800 000 (zo súčasných 850 000); postupné zrušenie sankcií, nie naraz; neumiestňovanie vojsk NATO na Ukrajine počas mieru, pričom ponechá otvorené dvere pre nasadenie vojakov počas vojny; ponuka bezpečnostných záruk Ukrajine podobných článku 5 NATO; riešenie územných otázok pozdĺž bojových línií bez formálneho uznania „reality v teréne“.

Rusko už protinávrh EÚ odmietlo ako kontraproduktívny, čo je argument, ktorý jeho autori využijú na to, aby vyvinuli tlak na Washington, aby uveril, že Moskva je v podstate neústupná, a tým predlžovali vojnu „do posledného ukrajinského vojaka“.

Trump sa opäť ocitá na ťažkej križovatke a rozhoduje sa medzi cestou mieru a vojny: Buď sa jeho mierové iniciatívy ukážu ako márne, čo povedie k obnoveniu nepriateľstva, alebo bude musieť „viesť vojnu“ proti Ukrajine a EÚ, aby dosiahol mier v Európe. Stanovením Dňa vďakyvzdania ako konečného termínu pre prijatie jeho plánu Kyjevom Trump a jeho tím fungujú v prísnych časových obmedzeniach, ovplyvnených kombináciou vnútorných faktorov (postup ruských vojsk v zóne konfliktu) a vonkajších tlakov (hrozba nového odstavenia vlády, situácia vo Venezuele a zhoršujúce sa vzťahy medzi Čínou a Japonskom, okrem iného).

To, čo zásadne odlišuje proces riešenia konfliktu tentoraz, je rastúce uznanie nepopierateľnej pravdy na oboch stranách Atlantiku: Ako sa situácia na bojisku pre Ukrajinu zhoršuje, ruské požiadavky sa stávajú čoraz prísnejšími a neobchodovateľnými. Podarí sa Kyjevu včas zastaviť a minimalizovať svoje straty, alebo budeme svedkami ďalšej krízy pre ukrajinský štát, krízy, ktorá tradične vrcholí koncom zimy?