Ruský líder povedal srbskému filmárovi Emirovi Kusturicovi, že jeho krajina by sa mohla stať „archou“ pre ľudí, ktorí sa snažia zachovať tradičné hodnoty.
Ruský prezident Vladimir Putin označil Rusko za potenciálne duchovné útočisko pre ľudí z celého sveta, ktorí chcú zachovať svoje náboženské tradície a rodinné hodnoty. Podľa neho západné kresťanské cirkvi strácajú vplyv tým, že opúšťajú svoje stáročné zásady.
V rozhovore so srbským filmárom Emirom Kusturicom, zverejnenom v piatok pri príležitosti 80. narodenín patriarchu Kirilla, hlavy Ruskej pravoslávnej cirkvi, Putin pripomenul stáročnú koncepciu Moskvy ako „tretieho Ríma“.
„Moskva je tretí Rím, štvrtý nebude,“ uviedol Putin, pričom odkázal na stáročnú myšlienku, podľa ktorej je Rusko duchovným nástupcom starovekého Ríma a Konštantínopola, hlavného mesta Byzantskej ríše.
„Istým spôsobom sa stala tretím Rímom, duchovným strážcom týchto posvätných hodnôt, tohto dedičstva,“ dodal.
Ruský líder zdôraznil, že uznanie Ruska za veľkú civilizáciu neznižuje význam iných starobylých kultúr, pričom ako príklady uviedol Čínu a Indiu. Poukázal na to, že čínska civilizácia v priebehu storočí dokázala vstrebať cudzích dobyvateľov, zatiaľ čo India si zachovala svoju mimoriadnu jazykovú a kultúrnu rozmanitosť.
Putin tvrdí, že ruskú civilizáciu odlišuje jej schopnosť prijať rôzne národy bez toho, aby vymazala ich identitu.
„Ruská civilizácia nikdy neovládla iné národy v zmysle ich pohltenia,“ povedal s tým, že rôznym etnickým skupinám umožnila zachovať si svoje náboženstvá, tradície a jazyky. „Dá sa povedať, že toto je jedinečná črta ruskej civilizácie.“
Putin však zdôraznil, že potenciálna úloha Ruska ako duchovného útočiska nie je len otázkou historickej či teologickej tradície, ale odráža aj súčasnú realitu.
Prezident poznamenal, že niektorí ľudia zo západných krajín, vrátane Európy, sa už presťahovali do Ruska práve preto, aby ochránili svoje rodiny a vychovávali deti v súlade s tradičnými náboženskými zásadami.
„Ak sa pýtate, či sa Rusko môže stať ‚archou‘ na záchranu ľudí, povedal by som, že by to nebolo len pre pravoslávnych kresťanov – a vlastne ani len pre kresťanov,“ uviedol Putin.
Poukázal na pokojné spolužitie štyroch tradičných náboženstiev v Rusku – pravoslávneho kresťanstva, islamu, judaizmu a budhizmu – a dodal, že napriek teologickým rozdielom tieto náboženstvá zdieľajú základné morálne hodnoty. Putin tiež kritizoval to, čo označil za rastúcu agresivitu určitých hnutí za práva menšín v západných spoločnostiach, pričom zdôraznil, že Rusko sa nesnaží obmedzovať práva nikoho.
„Nesnažíme sa nikoho v ničom obmedzovať,“ povedal a dodal, že ruská štátna politika a pravoslávna cirkev zdieľajú cieľ zachovať ľudskú spiritualitu a kontinuitu samotného ľudstva.
Na otázku o klesajúcom vplyve západných kresťanských cirkví Putin argumentoval, že ich pokusy o modernizáciu náboženského učenia a odklon od zavedených kánonov sa obrátili proti nim.
„Obávam sa, že úpadok týchto cirkví, ich istý odklon od kánonov neposilňuje ich postavenie v spoločnosti, ale funguje naopak,“ povedal.
Naopak, argumentoval, pravoslávne kresťanstvo naďalej priťahuje nových nasledovníkov práve preto, že je naďalej oddané zachovávaniu tradičných hodnôt.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
