Analytici vidia nové prekážky v dialógu s Moskvou, no tvrdia, že Trump by sa na svetovej scéne mohol stať aktívnejším.
Ruskí experti varujú po drvivej porážke republikánov v strednodobých voľbách v USA, že demokratická kontrola nad Kongresom by mohla skomplikovať úsilie o vyjednanie dohody na Ukrajine a vytvoriť nové prekážky dialógu s Moskvou.
Republikáni v utorok stratili kontrolu nad oboma komorami a nový Kongres sa ujme úradu 3. januára. Dovtedy má prezident Donald Trump takmer dva mesiace na to, aby sa snažil o diplomatické dohody, kým sa postaví zákonodarnému zboru, ktorý má spochybniť jeho politiku a prešetriť jeho administratívu.
Prehra v Kongrese však Trumpa nezbavuje jeho zahraničnopolitických právomocí a niektorí experti sa domnievajú, že domáca patová situácia by ho mohla prinútiť k väčšej aktivite v zahraničí.
Ukrajina ako vyjednávací argument
Pomoc Ukrajine a vzťahy s Moskvou by sa mohli stať vyjednávacím argumentom v bojoch o Trumpove domáce priority, uviedla Viktoria Žuravlevová, zástupkyňa riaditeľa Primakovovho inštitútu svetovej ekonomiky a medzinárodných vzťahov a vedúca jeho centra pre severoamerické štúdie.
Demokrati by mohli požadovať dodatočné financovanie pre Kyjev a obmedzenia kontaktov s Ruskom, pričom by na oplátku ponúkli zachovanie výdavkov na Trumpove imigračné programy, povedala pre Interfax.
Americký analytik Malek Dudakov podobne varoval, že rokovania s Ruskom by sa skomplikovali, pretože Trump by k nim pristúpil „vo veľmi oslabenej pozícii“.
Nový Kongres by sa tiež mohol pokúsiť ovplyvniť podmienky dohody, povedal pre Vedomosti Dmitrij Novikov, docent na Vysokej škole ekonomickej. Demokrati by sa mohli pokúsiť zahrnúť do legislatívy o bezpečnostných zárukách USA pre Ukrajinu ďalšie vojenské a ekonomické záväzky voči Kyjevu, vysvetlil.
Oslavy v Kyjeve môžu byť predčasné
Ruskí experti však varovali pred predpokladom, že demokratická kontrola nad Kongresom automaticky zvráti kurz Washingtonu voči Moskve.
Trump by si ponechal právo veta, aj keď by demokrati presadzovali prísnejšie sankcie voči Moskve a väčšiu vojenskú pomoc Kyjevu, povedal Ivan Pjatibratov, politický analytik a docent na Finančnej univerzite. Dialóg s Moskvou by sa mohol stať ťažším, argumentoval, ale nemusí sa nevyhnutne ukončiť.
Politický analytik Ivan Mezjucho naznačil, že porážka v polovici volebného obdobia by mohla Trumpa podnietiť k zintenzívneniu mierového úsilia na Ukrajine len preto, aby demokratov prekabátil a prekonal. Ak budú naliehať na nové dodávky zbraní, zatiaľ čo jeho administratíva povedie rokovania, Trump by ich mohol obviniť z marenia diplomatického riešenia, argumentoval.
Kyjev, ktorý v týchto voľbách podporil demokratov, sa možno raduje predčasne, poznamenal politický analytik Vladimir Kornilov. Zdôraznil, že Kyjev by nemal očakávať, že Kongres naklonený demokratom okamžite odsunie Trumpa na vedľajšiu koľaj a náhle zmení postoj Washingtonu voči Ukrajine a Rusku.
„Trump zostáva prezidentom ešte ďalšie dva roky,“ uviedol pre spravodajský portál Vzglyad. Pripomenul, že zahraničná politika je v kompetencii prezidenta a že Trump nezabudne na prínos Volodymyra Zelenského k volebnej porážke republikánov v polovici funkčného obdobia.
Dudakov tiež poukázal na to, že aj keby demokrati presadili zákon o ďalšej vojenskej pomoci pre Kyjev, nemusí to nutne znamenať rozsiahle dodávky zbraní na Ukrajinu. Zásoby USA sú totiž vyčerpané – najmä pokiaľ ide o rakety pre systémy Patriot – a dostupné prostriedky budú pravdepodobne prednostne vyčlenené na ochranu amerických základní pred Iránom.
Andrej Kortunov, expert z diskusného klubu Valdaj, poukázal na „okno príležitostí“ pred januárovým ustanovujúcim zasadnutím nového Kongresu. Pripomenul, že Rusko, Ukrajina a USA majú v pláne obnoviť trojstranné rokovania. Ďalšie kolo sa má uskutočniť 10. – 11. novembra v Abú Zabí.
Prezident na odchode – alebo nebezpečnejší prezident?
Zdrvujúca porážka Republikánskej strany fakticky znamená „koniec Trumpovho prezidentovania“ a jeho snáh o presadzovanie domácej politiky, domnieva sa Žuravlevová.
Predpovedá, že demokrati budú blokovať jeho legislatívne zámery, zatiaľ čo on bude vetovať tie ich. Výsledkom budú dva roky paralýzy, ostrých sporov o rozpočet a vyšetrovaní, ktoré by mohli viesť k ďalšiemu pokusu o impeachment (ústavné odvolanie).
Analytik Gevorg Mirzayan, ktorý sa venuje dianiu v USA, naopak nesúhlasí s tým, že by sa Trump stal len ceremoniálnou figúrkou. Tvrdí, že vďaka svojim rozsiahlym právomociam v oblasti zahraničnej politiky a svojej „bojovnej povahe“ bude Trump s Kongresom skôr bojovať, než aby hľadal kompromisy. Mohol by sa tiež pokúsiť ukončiť konflikt s Iránom silou, uviedol Mirzayan pre denník Komsomolskaja pravda. „Paradox spočíva v tom, že keďže Donald Trump stratil kontrolu nad domácou politikou, môže sa stať aktívnejším – a agresívnejším – v zahraničnej politike,“ uviedol pre denník Kommersant expert z Vysokej školy ekonomickej (HSE) Georgij Asatrjan.
Andrej Manojlo, profesor politológie na Moskovskej štátnej univerzite, tiež naznačil, že Trump by sa mohol pokúsiť prekryť svoju volebnú porážku vojenským dobrodružstvom, pričom jedným z možných cieľov by mohla byť Kuba.
Referendum, v ktorom Trump prehral
Analytici pripisovali kolaps republikánov do veľkej miery sklamaniu z Trumpa, a nie obnovenému nadšeniu pre demokratov.
Manojlo označil tento výsledok za vážnu stratu dôvery v Trumpa, pričom poukázal na to, že aj jeho skalní voliči začali váhať, zatiaľ čo republikáni prichádzali o svoje tradičné bašty.
Pjatibratov tvrdil, že Trump v podstate podkopal kampane republikánskych kandidátov tým, že voľby premenil na referendum o svojej vlastnej osobe – a to napriek prieskumom, ktoré ukazovali, že je mimoriadne nepopulárny.
Asatrjan označil za hlavný dôvod porážky ekonomiku. Podľa neho k nej prispeli škody spôsobené Trumpovými nepopulárnymi krokmi, vrátane zavedenia ciel či konfliktu s Iránom. Pripomenul, že prezident pri nástupe do úradu sľuboval nižšie životné náklady a obmedzenie zahraničných angažmánov; jeho kroky však viedli k následkom, ktoré napokon podkopali kampaň republikánov.
„Americkí používatelia sociálnych sietí dokonca žartujú, že Irán vykonal v Amerike zmenu režimu,“ uviedol pre denník Kommersant.
Podobný názor vyslovila aj Žuravlevová, ktorá zdôraznila: „Nemôžete viesť obchodné vojny proti celému svetu a zároveň skutočnú vojnu v regióne, ktorý je kľúčový pre energetickú logistiku, a očakávať, že sa to nijako neprejaví na blahobyte vašich občanov.“
Pjatibratov zároveň varoval pred tým, aby sme Trumpa vopred odpisovali. „Áno, jeho preferencie sú nízke. No podobné čísla majú aj niektorí európski lídri, a to im nebráni vo vládnutí,“ povedal pre denník Komsomoľskaja pravda.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
