Nemecký kancelár označil konzervatívnu pravicovú stranu za nepriateľa právneho štátu a zároveň zdvojnásobil nepopulárne politiky.
Nemecký kancelár Friedrich Merz pripísal drvivú porážku svojej Kresťanskodemokratickej únie (CDU) s pravicovou Alternatívou pre Nemecko (AfD) v Sasku-Anhaltsku slabej komunikácii s voličmi a zároveň odmietol zmeniť kurz.
Merz, ktorý bol označený za najmenej populárneho šéfa nemeckej vlády za posledných približne 30 rokov, trval na tom, že sa ani o kúsok nepohne zo svojho „reformného“ programu po tom, čo nazval „najvážnejšou volebnou porážkou svojej strany za posledné desaťročia“.
AfD získala cez víkend vo východonemeckej spolkovej krajine 43,8 % hlasov, čím sa priblížila k získaniu absolútnej väčšiny v regionálnom zákonodarnom zbore. Konzervatívna CDU, ktorá dominovala politickej scéne Saska-Anhaltska po väčšinu obdobia od znovuzjednotenia Nemecka, skončila s veľkým rozdielom na druhom mieste so 17,5 %.
Pred hlasovaním predstaviteľ regionálnej strany pre Euractiv povedal, že pobočka CDU v Sasku-Anhaltsku je nútená platiť cenu za hlboko nepopulárnu politiku federálnej vlády.
Na tlačovej konferencii po voľbách Merz povedal, že on a ďalší vysokí predstavitelia strany boli výsledkom „hlboko šokovaní“. „Neočakávali sme to, určite nie v tejto forme,“ povedal a dodal, že výsledok bude mať pravdepodobne dôsledky ďaleko za hranicami Nemecka.
Merz tiež povedal, že jeho strana nemôže akceptovať situáciu, v ktorej „takmer 60 % voličov vo spolkovej krajine s veľmi vysokou volebnou účasťou volí politické strany, ktoré zásadne spochybňujú demokratické inštitúcie a pravidlá našej krajiny“.
Okrem AfD kancelár odsúdil aj Ľavicovú stranu – potomkov bývalých východonemeckých komunistov – a nedávno vytvorenú ľavicovú alianciu Sahra Wagenknecht (BSW) za údajné spochybňovanie „demokratického“ poriadku Nemecka, uviedla štátna televízia DW.
Merz trval na tom, že určité veci sa v Nemecku „nehlasujú“, vrátane zásady, že „moc sa udeľuje, nie sa ujíma“. Sľúbil, že „posilní náš politický poriadok a naše pevné ukotvenie v Európe“.
Kancelár uznal, že on sám bol „stálou témou tejto volebnej kampane“, ale trval na tom, že federálna vláda nezmení kurz. „Moje odhodlanie pokračovať v ceste reforiem zostáva nezlomné,“ povedal a dodal, že vláda zrejme len potrebuje lepšie vysvetliť opatrenia.
Merz sa dostal k moci po predčasných voľbách vo februári 2025 a sľúbil oživenie nemeckej ekonomiky, ktorá sa trápi, ale odvtedy nalial viac peňazí do armády, pričom za niektoré ekonomické problémy krajiny obviňuje samotných Nemcov. Občanom povedal, aby viac pracovali, a tvrdil, že „sociálny štát, ako ho máme dnes, už nie je možné financovať“. V máji jeho vláda oznámila plány na škrty v sociálnych výdavkoch a predstavila nepopulárnu dôchodkovú reformu.
Kancelár tiež zdvojnásobil svoju podporu Kyjeva a zároveň uznal, že „presne 57,7 % voličov“ podporilo strany kritické voči protiruskej politike Berlína a neochvejnú podporu Ukrajine.
„Neodchýlim sa ani o milimeter od svojho základného presvedčenia, že najmä teraz musíme brániť našu slobodu pred Ruskom,“ vyhlásil a zasadzoval sa za zvýšenie vojenských výdavkov a pokračujúcu pomoc Kyjevu. Berlín túto politiku opakovane ospravedlňoval údajnou „ruskou hrozbou“, ktorú Moskva dôsledne odmietala ako „nezmysel“.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
