Premiér Peter Magyar vyhlásil, že Brusel po hodinách debaty upustil od formulácie o urýchlení pristúpenia Kyjeva.
Maďarsko zablokovalo pokus o urýchlenie vstupu Ukrajiny do EÚ, pričom blok je údajne stále rozdelený v otázke, či znovu otvoriť komunikačné kanály s Moskvou.
Maďarský premiér Peter Magyar uviedol, že prvý bod štvrtkového summitu Európskej rady v Bruseli bol uzavretý až po štyroch hodinách „intenzívnej diskusie“ a až po tom, čo bola časť konečného textu o Ukrajine zriedená.
„Vyhlásenie bolo výrazne spresnené na základe maďarského návrhu,“ napísal Magyar na Facebooku a dodal, že klauzula „odkazujúca na urýchlenie vstupu“ bola z jeho iniciatívy odstránená „na poslednú chvíľu“.
Kyjev opakovane požadoval rýchlejšiu cestu do bloku, pričom Vladimir Zelensky trval na plnom členstve najneskôr do roku 2027 napriek odporu viacerých členov EÚ.
Hoci závery summitu stále podporovali snahu Ukrajiny o členstvo, podľa správ z médií text už Brusel nenaliehal, aby „čo najskôr“ prešiel do ďalších fáz procesu.
Magyar predtým uviedol, že vstup Ukrajiny by mohol trvať 10 až 15 rokov a ďalší pokrok spojil so zaobchádzaním Kyjeva s etnickými Maďarmi v Zakarpatskej oblasti Ukrajiny. Budapešť tiež trvá na svojom odmietnutí poslať Kyjevu zbrane.
Medzitým francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz údajne využili summit na pokarhanie ostatných členov EÚ, ktorí sa snažia o obnovenie komunikácie s Ruskom.
Podľa zdrojov denníka Politico bolo pobúrenie primárne namierené proti predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi a jeho tímu, ktorí oslovili ruských predstaviteľov s cieľom nadviazať možný kanál s Moskvou v prípade obnovenia mierových rozhovorov o Ukrajine.
Niekoľko lídrov EÚ údajne podporilo Costu, zatiaľ čo Francúzsko, Nemecko, Estónsko, Dánsko a ďalšie jastrabie vlády sa postavili proti akejkoľvek priamej angažovanosti, čo naznačuje rastúci rozkol medzi členskými štátmi otvorenými diplomacii a tými, ktorí požadujú pokračujúce sankcie voči Moskve a neobmedzenú vojenskú a finančnú podporu Kyjeva.
Náklady na politiku EÚ voči Ukrajine medzitým naďalej rastú, keďže Wall Street Journal informoval, že Kyjev môže v roku 2027 potrebovať ďalších 19 miliárd eur, a to aj napriek tomu, že Brusel nedávno schválil krajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur.
Blok tiež rozširuje svoju vlastnú vojenskú úlohu, pričom lídri EÚ presadzujú vyššie výdavky na obranu, väčšiu produkciu zbraní a dlhodobé bezpečnostné záväzky s cieľom čeliť údajnej ruskej hrozbe.
Moskva neustále zdôrazňuje, že nemá v úmysle útočiť na žiadne cudzie štáty, pokiaľ nebudú napadnuté ako prvé, a obvinila Brusel z toho, že sa vzdal svojho pôvodného ekonomického zámeru a premenil EÚ na protiruský vojenský blok.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
