Archeológovia exhumovali v utorok v Salvádore ľudské pozostatky, ktoré by mohli byť približne 3000 rokov staré, uviedlo tamojšie ministerstvo kultúry.
Odborníci našli pozostatky 2. júla na pohrebisku na predmestí San Salvadoru v Antiguo Cuscatlán a podľa ministerstva sa odhaduje, že pochádzajú približne z roku 850 pred n. l. V pohrebnej jame sa nachádzala aj malá keramická nádoba vyrobená v tamojšom štýle Usulután v tvare morskej korytnačky či zvyšky vetvičiek manioku zachované pod vrstvami sopečného popola, ktorý sa usadzoval v rôznych obdobiach.
Podľa polohy pozostatkov možno povedať, že osoba ležala tvárou dolu. Rádiokarbónové datovanie určí vek pozostatkov a analýza DNA ozrejmí pohlavie osoby.
Ministerstvo uvádza, že lokalita by mohla byť podobným náleziskom ako v meste Chalchuapa na západe krajiny, kde archeológovia v 70. rokoch 20. storočia odkryli pozostatky 33 ľudí. Objav, ktorý je považovaný za najstarší známy dôkaz ľudských obetí v Mezoamerike, zahŕňal 26 kompletných kostier, štyri čiastočne zachované kostry a tri lebky. Mnohé z nich sa našli tvárou nadol so zviazanými rukami a nohami, zatiaľ čo iné vykazovali známky zmrzačenia či sťatia hlavy.
Klimatické zmeny spôsobené človekom zintenzívnili sucho v Európe sprevádzané extrémnymi horúčavami. Podľa tímu medzinárodných vedcov, ktorí svoju správu zverejnili vo štvrtok, sú mimoriadne suché podmienky dôsledkom vysokých teplôt, a nie nízkeho množstva zrážok.
Kontinent momentálne sužuje rozsiahle sucho. Po vlne júnových horúčav v krajinách ako Francúzsko a Rumunsko vyschli korytá riek, vyskytli sa tam lesné požiare a úrady museli pristúpiť k obmedzeniu spotreby vody. Nová štúdia zistila, že súčasné teplejšie podnebie urýchlilo úbytok vlhkosti z európskej pôdy, jazier a riek, čím sa zvýšila pravdepodobnosť výskytu extrémneho sucha.
Veľká časť Európy zaznamenala počas jari podpriemerné zrážky, no bolo to práve teplom vyvolané podnebie, v dôsledku ktorého je sucho „závažnejšie“, uviedla Mariam Zachariahová, spoluautorka štúdie zo skupiny World Weather Attribution.
„Naše výsledky celkovo ukazujú, že toto sucho nie je v prvom rade príbehom o nízkych zrážkach, ale o teplejšej atmosfére, ktorá spôsobuje väčší deficit vlhkosti v krajine,“ povedala novinárom Zachariahová. „To znamená, že aj v regiónoch, kde sa zrážky zmenili len minimálne alebo sa očakáva ich sezónny nárast, riziko sucha naďalej stúpa,“ upozornila.
Podľa vedcov je to spôsobené tým, že teplejšia atmosféra dokáže udržať približne o sedem percent viac vodnej pary na každý nárast teploty o jeden stupeň Celzia. Planéta sa od rokov 1850 – 1900 oteplila o približne 1,4 stupňa, a to predovšetkým v dôsledku spaľovania uhlia, ropy a plynu.
Klimatické zmeny podľa vedcov spôsobujú to, že ničivé javy ako suchá, záplavy a vlny horúčav sú častejšie a intenzívnejšie, pričom Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom na svete. Minulý mesiac bol podľa služby Copernicus Climate Change Service najteplejším júnom v histórii meraní v západnej Európe, pričom vlna extrémnych horúčav spôsobila tisíce nadmerných úmrtí.
Horúčavy boli také silné, že aj regióny, ktoré zažili relatívne vlhkú zimu, vyschli už o niekoľko mesiacov neskôr, uviedol spoluautor štúdie Dominik Schumacher z univerzity ETH v Zürichu.
„Ak máte čoraz teplejší vzduch, vysaje to z pôdy vlhkosť. Potom sa ešte viac oteplí a pôda bude ešte suchšia,“ vysvetlil. Toto rýchle vysychanie zároveň pripravilo pôdu pre vznik lesných požiarov, dodal.
Fieldsovu medailu, označovanú za Nobelovu cenu za matematiku, získali vo štvrtok dvaja čínski matematici, jeden Američan a jeden Kanaďan. Ocenenie udeľované Medzinárodnou matematickou úniou je určené za výnimočné objavy matematikov mladších ako 40 rokov.
Tohtoročnými laureátmi sú čínski matematici Chung Wangová a Jü Teng, Američan John Pardon a Kanaďan Jacob Tsimerman. Ocenenie sa udeľuje raz za štyri roky. Vzhľadom na to, že neexistuje Nobelova cena za matematiku, Fieldsova medaila sa považuje za najvyššie profesionálne ocenenie, aké môže matematik dosiahnuť.
Jej laureáti získavajú zlatú medailu s podobizňou starovekého matematika Archimeda a finančnú odmenu 15.000 kanadských dolárov (približne 9376 eur).
Wangová sa stala len treťou ženou, ktorá od vzniku ocenenia v roku 1936 získala Fieldsovu medailu. Táto 35-ročná matematička pôsobí vo Francúzsku a zároveň vyučuje na New York University v Spojených štátoch.
Ako prvá žena Fieldsovu medailu v roku 2014 získala Iránčanka Marjam Mírzácháníová. V roku 2022 bola touto medailou ocenená ukrajinská matematička Maryna Viazovská.
Medaily laureátom odovzdali počas otváracieho ceremoniálu Medzinárodného kongresu matematikov vo Filadelfii.
AP doplnila, že tohtoročné udeľovanie ocenení sa koná v období, keď oblasť matematiky výrazne ovplyvňuje rýchly rozvoj umelej inteligencie (AI). Niektoré modely AI v posledných mesiacoch preukázali schopnosť vytvárať matematické dôkazy na vysokej úrovni, čo mnohých odborníkov prekvapilo. Upozornili však, že tento vývoj prináša aj riziká. V dokumente s názvom Leidenská deklarácia odborníci poukázali na vedecké a etické obavy spojené s využívaním AI a vyzvali na vytvorenie pravidiel a bezpečnostných opatrení.
Zdroj feed teraz.sk
