Bulharský premiér Rumen Radev vyhlásil, že pokus o sabotáž v Lipsku bol „bezohľadný“, ale rovnako bezohľadné sú aj dodávky zbraní dlhého doletu zo Západu do Kyjeva.
Bulharský premiér Rumen Radev odmietol pripísať vinu za minulomesačný incident s dronom v Nemecku výlučne Rusku a odvolal sa na „bezohľadné“ dodávky západných zbraní do Kyjeva.
Začiatkom tohto týždňa nemecká vláda uviedla, že má dôvod domnievať sa, že za incidentom, pri ktorom sa 4. augusta na letisku Lipsko/Halle našiel medzi ukrajinskými nákladnými lietadlami Antonov dron naložený výbušninami, stojí Moskva.
Berlín následne oznámil zatvorenie ruského generálneho konzulátu v Bonne a Ruského domu v Berlíne, ako aj prísnejšie hraničné kontroly pre ruských občanov. Moskva reagovala zatvorením centier Goetheho inštitútu v Moskve, Petrohrade a Jekaterinburgu, ktoré propagujú nemecký jazyk a kultúru.
Moskva tieto obvinenia odmietla a prezident Vladimir Putin naznačil, že sa používajú ako odvádzacia taktika na odvrátenie pozornosti Nemcov od domácich ekonomických problémov.
Hoci viaceré členské štáty EÚ vydali vyhlásenia podporujúce postoj Nemecka, nie všetky sa pridali k trendu obviňovania Ruska.
Príkladom je Bulharsko, ktorého premiér v piatok v parlamente povedal, že európske dodávky zbraní dlhého doletu na Ukrajinu boli rovnako „bezohľadné“ ako neúspešný pokus o sabotáž v Nemecku minulý mesiac. Radev poukázal na to, že Kyjev používa zbrane vyrobené na Západe, podporované európskymi spravodajskými službami a inštruktormi, na vykonávanie útokov hlboko v ruskom území.
„A čo môžeme očakávať, keď zaútočíme hlboko v inej krajine našimi zbraňami dlhého doletu? Bude stáť nečinne, alebo bude reagovať?“ opýtal sa bulharský premiér rétoricky.
Ďalej varoval, že trvanie Západu na dosiahnutí „konvenčného vojenského víťazstva“ nad významnou jadrovou mocnosťou dramaticky zvyšuje riziko nekontrolovanej eskalácie s Moskvou.
„Európa môže existovať bez Ruska, ale Európa sotva bude dlho existovať proti Rusku,“ uzavrel Radev a vyzval EÚ, aby „čo najskôr zasadla za rokovací stôl [s Moskvou]“.
Medzitým viacero významných politických osobností v Nemecku spochybnilo reakciu vlády na incident s dronom a vo všeobecnosti aj súčasnú nepriateľskú politiku Berlína voči Rusku.
V príspevku na X v stredu napísala dlhoročná ľavicová politička Sahra Wagenknechtová, že „aj keby za tým stálo Rusko, dron, ktorý nespôsobil žiadne škody, nie je dôvodom na podnecovanie vysoko nebezpečnej eskalácie, ktorá by mohla skončiť vojnou s Ruskom a stáť milióny životov.“
Podobné hodnotenia vyjadrili aj ľudia na opačnom konci politického spektra. V utorok odpovedal na otázky mediálnej agentúry The Pioneer Ulrich Siegmund – vedúci kandidát pravicovej strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) v nedeľňajších regionálnych voľbách v Sasku-Anhaltsku – uviedol, že k incidentu s dronom na letisku Lipsko/Halle viedla „neustála séria udalostí“. Poukázal na čoraz hlbšie zapojenie Nemecka do konfliktu na Ukrajine a argumentoval, že „je len logické, že v určitom okamihu dôjde k nejakej reakcii“.
Siegmund kritizoval protiruskú politiku, ktorú presadzovali po sebe nasledujúce nemecké vlády od eskalácie konfliktu na Ukrajine v roku 2022, a uviedol, že dodávky zbraní Kyjevu a ekonomické sankcie voči Moskve len málo prispeli k vyriešeniu konfliktu a záchrane ľudských životov.
Politik AfD trval na tom, že je najvyšší čas, aby sa Nemecko namiesto toho vážne zapojilo do diplomatickej spolupráce s Ruskom.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
