Straty ľadu v Dobšinskej ľadovej jaskyni sú podľa speleoklimatologičky SSJ Lucie Pristašovej väčšie vo vyššie položených častiach jaskyne, bližšie k vstupu a povrchu, kde sledujú aj výraznejší nárast teplôt oproti spodným častiam jaskyne. „K úbytku dochádza aj v dôsledku prudkých nárazových dažďov, keď priesaková voda prudko steká do jaskyne a nestíha zamŕzať. Rovnako náhle topenie snehu prináša do jaskyne veľa vody,“ spresnila Pristašová.
Okrem klimatického monitoringu sa SSJ venuje aj 3D skenovaniu povrchu ľadových výplní. „Za posledný vyhodnotený rok 2025 sme v Dobšinskej ľadovej jaskyni zistili celkový úbytok približne 600 kubických metrov ľadu a úbytky sme zaznamenali aj v zimnej sezóne, počas ktorej by sa zásoby mali v optimálnom prípade dopĺňať. Najväčšia zmena je v Zrútenom dóme, kde od roku 2016 poklesol podlahový ľad o cca jeden meter a postupne sa otvára priezor do Ruffinyiho koridoru,“ priblížila geoekologička SSJ Laura Dušeková s tým, že odtok z topiaceho sa ľadu vo vyšších častiach jaskyne vytvára minimálne prírastky v nižších častiach jaskyne, kde pri nižších teplotách znovu zamŕza.
SSJ pre zmiernenie dôsledkov klimatickej zmeny a kompenzácie vplyvov návštevníkov však každoročne na jar akumuluje množstvo ľadu vo vstupnej časti Dobšinskej ľadovej jaskyne, aby sa vytvorila bariéra a zlepšila tak tepelná bilancia jaskyne.
Pri súčasnom objeme 110.000 kubických metrov ľadu v jaskyni a tempe úbytku 600 kubických metrov ročne by ľad mohol podľa Dušekovej vydržať približne ešte 180 rokov. „Keďže ale do modelovania vstupuje množstvo premenných a rovnako aj pri predpovediach klimatickej zmeny sa scenáre líšia, odhadované ‚dožitie‘ ľadu pravdepodobne bude kratšie. Čím bude ľadu menej, tým bude aj topenie pravdepodobne rýchlejšie, zároveň sú stále častejšie extrémy počasia, najmä letné teplé prívalové dažde ľadu veľmi škodia, nehovoriac o slabých zimách s nedostatkom snehu,“ doplnila geoekologička.
Zdroj feed teraz.sk
