„Zákonník práce vytvára rámec, ktorý chráni zamestnanca aj zamestnávateľa. V praxi však najlepšie fungujú firmy, ktoré dokážu pri plánovaní dovoleniek zohľadniť potreby oboch strán. Zamestnanci dnes vnímajú flexibilitu a dôveru ako dôležitú súčasť pracovného prostredia,“ vysvetlila Lívia Bachratá zo spoločnosti Edenred.
Faktom je, že čerpanie dovolenky určuje podľa zákona zamestnávateľ. Samozrejme, po prerokovaní so zamestnancom a s prihliadnutím na jeho oprávnené záujmy. Ak by však náhly odchod na dovolenku ohrozil chod firmy, jej vedenie má právo povedať nie. V praxi sa väčšina zamestnávateľov snaží o flexibilitu a pokiaľ to situácia umožňuje, vychádzajú svojim ľuďom v ústrety aj pri neplánovanom voľne. Striktné rozkazovanie bez ohľadu na potreby ľudí by totiž bolo podľa Bachratej „cestou do pekla“. „Môže to viesť k frustrácii, vyhoreniu či vyššej fluktuácii. Firmy, ktoré dokážu viesť otvorený dialóg a hľadať kompromisy, získavajú motivovanejších a spokojnejších zamestnancov,“ zdôraznila Bachratá.
Dvojtýždňová lehota platí aj opačne, teda v situácii, keď povinné čerpanie dovolenky nariaďuje zamestnávateľ. Aj táto lehota sa môže skrátiť, ale len vtedy, ak s tým zamestnanec súhlasí. V praxi sa s tým ľudia najčastejšie stretávajú počas celozávodných dovoleniek, keď firma na určitý čas obmedzí alebo úplne preruší prevádzku.
Typickým príkladom sú letné odstávky výrobných podnikov alebo obdobie medzi vianočnými sviatkami a Novým rokom. Aj v takýchto prípadoch však musí zamestnávateľ dodržať zákonné pravidlá a oznámiť čerpanie dovolenky v dostatočnom predstihu.
Podľa Bachratej treba počítať aj so zákonnou možnosťou, keď zamestnávateľ pracovníka z už prebiehajúcej dovolenky stiahne. Dôvodom môže byť nepredvídateľná kríza, napríklad havária vo výrobe, výpadok kľúčových technológií alebo neočakávaný kolaps tímu. Zákon však v tomto prípade drží stranu zamestnancovi. Ak mu firma dovolenku zruší, musí mu preplatiť všetky preukázateľné náklady, ako stornopoplatky, prepadnuté letenky či ubytovanie.
Zdroj feed teraz.sk
