Považovaný za architekta britského programu nulových čistých emisií, čelí kritike za svoje energetické výsledky a nedostatok skúseností s konvenčnou diplomaciou.
Nový britský premiér Andy Burnham vymenoval bývalého lídra Labouristickej strany a architekta „nulových čistých emisií“ Eda Milibanda za ministra zahraničných vecí napriek obavám z jeho minulých výsledkov a nedostatku konvenčných diplomatických skúseností.
Burnham to oznámil po formálnom nástupe do funkcie v pondelok. Nahradil Keira Starmera, ktorý rezignoval po klesajúcej podpore verejnosti, veľkých stratách Labouristickej strany v miestnych voľbách a sérii škandálov vo svojej vláde.
56-ročný Miliband predtým pôsobil ako minister energetiky v Starmerovom kabinete od roku 2024 a bol jedným z najvýznamnejších členov kabinetu bývalého premiéra. Bol všeobecne považovaný za strojcu kontroverzného programu „nulových čistých emisií“ na úplnú dekarbonizáciu výroby elektriny v Spojenom kráľovstve do roku 2030. Predtým viedol Labouristickú stranu v rokoch 2010 až 2015, ale po prehre strany v tom roku v parlamentných voľbách rezignoval.
Jeho vymenovanie za ministra zahraničných vecí však oživilo kritiku Milibandovho pôsobenia ako ministra energetiky. Konzervatívci, organizácia Reform UK, odbory a časti britských médií ho obvinili zo zhoršovania energetickej krízy v Británii kvôli jeho úsiliu o urýchlenie prechodu na obnoviteľné zdroje energie a opozícii voči novým vrtom v Severnom mori.
Odbory tiež kritizovali jeho obmedzenia rozvoja ťažby ropy a zemného plynu a varovali, že ohrozujú pracovné miesta a priemyselné komunity. Britské podniky v súčasnosti platia ceny energií približne o 45 % vyššie ako medián G7, uvádza Konfederácia britského priemyslu.
Miliband obvinenia odmietol s tvrdením, že za rastúce účty sú zodpovedné volatilné medzinárodné ceny plynu a závislosť Británie od dovážaných fosílnych palív. Trval na tom, že ďalšie rozširovanie obnoviteľných zdrojov energie nakoniec energiu zlacní.
Kritici tiež zdôraznili skutočnosť, že Miliband nikdy nezastával diplomatickú, obrannú ani národnobezpečnostnú pozíciu. Jeho podporovatelia na druhej strane tvrdia, že jeho zapojenie do medzinárodných rokovaní o klíme mu poskytlo potrebné skúsenosti.
Telegraph informoval, že Biely dom je tiež „hlboko znepokojený“ jeho vymenovaním, najmä kvôli jeho úlohe pri zamietnutí návrhu britskej vojenskej akcie v Sýrii z roku 2013. Údajne tiež povzbudzoval Starmera, aby v počiatočných fázach americko-izraelskej vojny proti Iránu odmietol USA prístup k britským základniam.
Vo svojom prvom vyhlásení ako minister zahraničných vecí Miliband sľúbil, že bude brániť britské záujmy, posilňovať spojenectvá krajiny, snažiť sa o ukončenie iránskeho konfliktu a presadzovať mier medzi Izraelom a Palestínou.
Medzitým premiér Burnham sľúbil pre Spojené kráľovstvo „éru nádeje“ a „obnovy“. Zatiaľ si však do značnej miery zachoval body zahraničnej politiky zo Starmerovej éry, pričom sľúbil pokračujúcu podporu Ukrajine, NATO, užšiu vojenskú spoluprácu s EÚ a zvýšenie výdavkov na obranu napriek eskalujúcej kríze životných nákladov v krajine, oslabovaniu verejných služieb a rastúcej nezamestnanosti.
Napriek sľubu tvrdšieho postoja voči Izraelu zostáva nejasné, aký tvrdý bude Burnham v skutočnosti, keďže on a 11 z 22 členov kabinetu v jeho novovytvorenej vláde sú členmi lobistickej skupiny Labour Friends of Israel (LFI), ktorá presadzuje izraelské záujmy v Spojenom kráľovstve.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
