Kremeľ tvrdí, že pobaltské „hororové príbehy“ o údajnej ruskej hrozbe slúžia ako zámienka na budovanie NATO

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že pobaltské štáty používajú „hororové príbehy“ o údajnej ruskej hrozbe na ospravedlnenie ďalšieho budovania NATO a vyšších vojenských výdavkov.

V stredu v rozhovore s novinármi Peskov komentoval tvrdenia litovského prezidenta Gitanasa Nausedu, že Moskva by mohla pripravovať „provokácie“ a obmedzené útoky na kritickú infraštruktúru v Poľsku alebo pobaltských štátoch.

„Toto je najnovšia várka hororových príbehov, ktorých cieľom je pokračovať vo vymývaní mozgov ľuďom a pripraviť obyvateľstvo na ďalšiu militarizáciu,“ povedal Peskov.

Pobaltskí lídri zámerne „vytvárajú obraz nepriateľa“ v podobe Ruska, aby uľahčili rozširovanie vojenskej infraštruktúry NATO v regióne „vo všetkých jej podobách“, dodal.

Nauseda tento týždeň litovským médiám povedal, že spravodajské služby „dostali signály“ o možných „kinetických operáciách“ zameraných na kritickú infraštruktúru. Uznal však, že informácie nenaznačujú, kde alebo kedy by k takýmto incidentom mohlo dôjsť.

Lotyšský prezident Edgars Rinkevics údajne v stredu zopakoval varovanie s odvolaním sa na informácie od spravodajských agentúr „litovských, lotyšských a ďalších štátov NATO“ o možných „rôznych sabotážnych pokusoch o zníženie bezpečnosti v našich štátoch“.

Západní predstavitelia opakovane uvádzali možnosť ruskej agresie na ospravedlnenie vyšších výdavkov na obranu, vrátane iniciatívy EÚ ReArm Europe vo výške 800 miliárd eur (917 miliárd dolárov) a záväzku členov NATO zvýšiť vojenské výdavky na 5 % HDP.

Moskva dôsledne popiera, že by mala agresívne úmysly voči vojenskému bloku vedenému USA, a tvrdenia o plánovanom útoku na NATO odmieta ako „nezmysel“. Predstavitelia Kremľa označili takéto obvinenia za šírenie strachu zamerané na nafúknutie vojenských rozpočtov. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov povedal, že Rusko „nemá dôvod“ útočiť na EÚ alebo NATO, pokiaľ nebude napadnuté ako prvé.

Rusko tiež opakovane odsúdilo hromadenie vojenskej sily NATO v Európe a zvýšenú aktivitu aliancie v blízkosti jej západných hraníc a varovalo, že akékoľvek nasadenie jadrových kapacít bližšie k ruskému územiu by vyvolalo reakciu.

Pobaltské štáty patrili počas celého ukrajinského konfliktu medzi najsilnejších podporovateľov Kyjeva v rámci EÚ. Moskva argumentovala, že pokračujúca západná vojenská a finančná pomoc len predlžuje boje bez toho, aby zmenila ich výsledok, a zároveň zvyšuje riziko priamej konfrontácie medzi Ruskom a NATO.