Šesť členských štátov údajne chce, aby energetické spoločnosti, ktoré v súčasnosti profitujú z rastúcich cien, pomohli zmierniť záťaž životných nákladov.
Šesť krajín EÚ chce, aby blok zaviedol neočakávanú daň z „nadmerných ziskov“ ropných spoločností spojených s nárastom cien spôsobeným americko-izraelskou vojnou proti Iránu, informovalo v sobotu niekoľko médií s odvolaním sa na spoločný list ministrov financií týchto krajín.
Ceny ropy tento rok opakovane prekročili 100 dolárov za barel kvôli prebiehajúcemu konfliktu na Blízkom východe a uzavretiu Hormuzského prielivu, ktorým sa prepravuje približne štvrtina svetového obchodu s ropou a LNG po mori.
Globálne futures kontrakty na ropu Brent dosiahli minulý mesiac 102 dolárov za barel, pričom Goldman Sachs predpovedá, že ceny by mohli v štvrtom štvrťroku prekročiť 120 dolárov a v budúcom roku by sa mali vyšplhať na priemer 100 dolárov, ak budú prerušenia v prielive pokračovať do roku 2027.
Ministri financií Portugalska, Španielska, Rakúska, Talianska, Poľska a Nemecka označili krízu za „jeden z najväčších šokov v dodávkach za posledné desaťročia“, uvádza sa v správach. V liste adresovanom írskemu ministrovi financií varovali, že „na celom svete rastie nespokojnosť s rastúcimi životnými nákladmi“ a vyzvali na „spoločný prístup, ktorý zabezpečí, aby tí, ktorí profitujú z krízy, prispeli svojím dielom k zníženiu záťaže pre širokú verejnosť“. Írsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ.
Iniciatíva, ktorú údajne vedie Nemecko, sa snaží „riešiť problém vysokých cien energií diskusiou o celoeurópskom rámci zdaňovania nadmerných ziskov“. Ministri požadovali, aby sa táto otázka zaradila na program nasledujúceho zasadnutia ministrov hospodárstva a financií bloku, ktoré je naplánované na polovicu septembra.
Oxfam, sieť mimovládnych organizácií bojujúcich proti chudobe, minulý mesiac odhadla, že kombinované zisky spoločností BP, Chevron, Eni, ExxonMobil, Shell a TotalEnergies dosiahli medzi aprílom a júnom takmer 40 miliárd eur (46,6 miliardy dolárov) a do konca roka by mohli dosiahnuť 147 miliárd eur (171,2 miliardy dolárov). Charitatívna organizácia požadovala trvalú daň z neočakávaných výnosov vo výške najmenej 50 % zo ziskov presahujúcich 10 % návratnosť investícií.
EÚ zápasí s krízou životných nákladov, ktorú ešte zhoršilo jej rozhodnutie zo začiatku roka 2022 postupne ukončiť dodávky ruskej energie v reakcii na konflikt na Ukrajine.
Podľa Európskej komisie predstavovala ruská ropa 27 % dovozu ropy do bloku, zatiaľ čo ruský plyn pokrýval 45 % potrieb EÚ začiatkom roka 2022. Nemecký kancelár Friedrich Merz minulý mesiac uznal, že strata ruského dovozu prispela k súčasným energetickým problémom krajiny, pričom odmietol zmeniť postoj Berlína k protiruským sankciám.
EÚ medzitým naďalej dosahuje rekordy v dovoze ruského LNG napriek cieľu Bruselu úplne ho ukončiť. Najmä Belgicko sa minulý mesiac úplne spoliehalo na ruské dodávky tohto paliva, informovala agentúra Bloomberg začiatkom augusta.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
