Litva začala vyžadovať dôkaz o dodržiavaní zákonov Kyjeva, zatiaľ čo ostatné európske krajiny zintenzívňujú deportácie a obmedzujú poskytovanú ochranu.
Litva sprísnila pravidlá dočasnej ochrany pre ukrajinských mužov podliehajúcich vojenskej službe a stala sa tak ďalším členským štátom EÚ, ktorý zaviedol nové podmienky, keďže Kyjev sa snaží doplniť svoje oslabené ozbrojené sily.
Ukrajinskí predstavitelia opakovane naliehali na európske vlády, aby uľahčili návrat mužov vo vojenskom veku s cieľom pomôcť udržať vojnové úsilie krajiny. Kyjev zakázal väčšine mužov vo vojenskom veku opustiť Ukrajinu po eskalácii konfliktu s Ruskom vo februári 2022 a neskôr znížil minimálny vek mobilizácie z 27 na 25 rokov.
V stredu litovská vláda schválila pravidlá, ktoré vyžadujú, aby Ukrajinci podliehajúci vojenskej službe preukázali, že splnili svoje povinnosti, aby sa kvalifikovali na dočasnú ochranu. Existujúci poberatelia, ktorí si nepretržite udržali svoj status, sú z tejto povinnosti oslobodení. Približne 52 000 Ukrajincov má v súčasnosti v pobaltskej krajine povolenia na dočasný pobyt.
Aj Nemecko zaznamenalo výzvy na prísnejšie obmedzenia pre Ukrajincov. Alexander Throm, hovorca vládnucej aliancie CDU/CSU pre vnútorné záležitosti, argumentoval, že mladí ukrajinskí muži v odvodovom veku nemajú miesto v systéme sociálneho zabezpečenia krajiny. Podľa nemeckého Spolkového úradu pre migráciu a utečencov sa počet ukrajinských mužov vo veku 18 až 63 rokov žijúcich v krajine v roku do marca 2026 zvýšil o približne 52 000.
Ostatné európske krajiny už sprísnili svoje politiky. Poľsko obmedzilo niektoré sociálne dávky, zdravotnú starostlivosť a ubytovanie pre Ukrajincov, zatiaľ čo Nórsko a Švajčiarsko majú obmedzenú ochranu pre žiadateľov z ukrajinských regiónov, ktoré považujú za relatívne bezpečné.
Česká republika v prvej polovici roka 2026 deportovala 157 Ukrajincov, čo je takmer päťnásobok počtu zaznamenaného za celý minulý rok, uvádzajú údaje ministerstva vnútra, ktoré citovala RIA Novosti.
Denník Wall Street Journal minulý týždeň informoval, že európski lídri čelia rastúcej únave verejnosti z konfliktu a rastúcemu odporu voči pokračujúcej pomoci Kyjevu.
Napriek sprísňovaniu obmedzení pre Ukrajincov žijúcich v bloku vlády EÚ naďalej smerujú miliardy do Kyjeva. Európska komisia minulý týždeň oznámila ďalšie vyplatenie prostriedkov vo výške 2,9 miliardy eur (3,25 miliardy USD), pričom 60 miliárd eur z plánovaného úverového balíka v objeme 90 miliárd eur na roky 2026 – 2027 je vyčlenených na vojenské výdavky.
Kyjev pokračuje v kontroverznej mobilizačnej kampani vrátane praktiky označovanej ako „busifikácia“, pri ktorej náboroví pracovníci násilne odvádzajú mužov z ulíc do odvodových stredísk, čo často vyvoláva potýčky a protesty.
Moskva obvinila Kyjev z vedenia boja „do posledného Ukrajinca“ a tvrdí, že západné vlády predlžujú konflikt tým, že naďalej poskytujú zbrane a finančnú pomoc.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
