Rozmohlo sa to ako liečbou nekontrolovaná rakovina. Mnohí to ako pôvodcovi takýchto praktík dávajú za vinu Igorovi Matovičovi. Nie je to celkom tak, bolo to tu už pred ním, hoci v ďaleko nenápadnejšej forme, ale je fakt, že najmä on a Hlina, spolu s Mesterovou a ďalšími poslankyňami a poslancami, vrátane „umiernenejšieho“ Ódora, to prevzali a zdokonalili ako samozrejmú súčasť pracovnej metódy v politickom diskurze pred televíznymi kamerami. Tam sa dnes totiž vedú slovné vojny s politickým protivníkom pred očami rôznorodého, médiami terorizovaného diváctva, ktoré si pomaly ale isto zvyklo na všetko. Vyniká v tom hlavne poslankyňa PS Zuzana Mesterová, ale iní za ňou v opozičnej „sieni slávy“ ďaleko nezaostávajú.
Nemáš argumenty, nemáš za sebou nič konštruktívne, žiadne hmatateľné pozitívne výsledky, z ktorých by niekto niečo aspoň trochu užitočné mal, tak okrem prázdnych útočných floskúl v štýle verbálnych invektív ako „smerácka mafia“, „korupčná vláda“, „Putinovi prisluhovači“, „Smer ťahá Slovensko na východ“, „Ste obvinený podpredseda parlamentu“ a podobne, urobíš nacvičenú znechutenú grimasu., zvraštíš pohrdlivo čelo množstvom nečakane stareckých a veku absolútne neprimeraných vrások ako hysterická učiteľka v triede, plnej nedisciplinovaných žiakov, a k tomu znechutene krútiš hlavou zľava doprava ako komisná viktoriánska vychovávateľka, ktorá rieši ďalší vážny disciplinárny priestupok dieťaťa, nad ktorým sa výchovne pohoršuje a láme nad ním palicu. Tomu sa hovorí neverbálna komunikácia. Ono sa to využíva najmä pre tých ľahšie ovplyvniteľných divákov, ktorých ani tak nezaujíma obsah ale forma. Mám rád Mesterovú, rád sa na ňu dívam, na to čo stvára pred kamerou. Je to hlavne ona, kto v tom preborníči, spolu Hlinom a trebárs aj Jaurovou a napokon aj s uškŕňajúcim sa Ódorom, ktorý sa tvári akoby bola vláda pod jeho vedením postavila fungl novú modernú nemocnicu alebo prestrihla pásku na dokončenom úseku diaľnice Žilina – Skalité Zwardoň.
Všímajte si ich, nielen to čo hovoria, lebo to nestojí za nič a nemá to hlavu ani pätu, ale najmä to, ako sa pri tom bohorovne povýšenecky tvária. Na efekt…. Starý dobrý Facebook má na to dokonca osobitný emotikon, aby ho mohli ľudia používať aj na sociálnej sieti. Nemáš argumenty, si plný nenávisti, tak tam dáš „rehotáka“ a si kráľ. Odrovnal si ním oponenta, respektíve ani nie oponenta ale niekoho, kto má iba iný názor ako ty. Pokiaľ ide o Smer, lebo to všetko je určené hlavne v boji proti nemu, ten sa zatiaľ v tejto „disciplíne“ neverbálneho uškŕňania a grimasovania na efekt drží rezervovane a neopláca rovnakým – hlavne také frekventované mediálne postavy ako Richter, Gašpar, Richard Glück, Kéry a podobne. Trochu iný, oveľa emotívnejšie vystupujúci aj po neverbálnej stránke, je Robert Kaliňák, ktorý zdokonalenú mimiku tváre používa bežne v hojnej miere, no a samozrejme vedúca osobnosť v tomto prebore, Ľuboš Blaha. Premiér Fico sa po tejto stránke tiež vyvíja a zdokonaľuje pod tlakom desiatky rokov trvajúcich útokov na jeho osobu.
Pokiaľ ide o mňa, ja sa na sociálnych sieťach nepohybujem hore dolu a nesurfujem internetom, aby som sliedil kto čo kde píše a aby som tam do ľudí zapáral a rozdával jedného rehotáka za druhým. Načo, nepotrebujem to. Nemám na to náturu a nemám chuť ani potrebu mentorovať a hysterčiť, či už verbálne alebo neverbálne, na sieťach, a už vonkoncom nie naživo, aby mi hlas preskočil do nepríjemne škrekľavej neurotickej fistuly psychicky dekompenzovaného jedinca.
Čo tu poradiť? Asi nič, lebo je vecou každého ako koná a správa sa verejne či súkromne medzi svojimi. Vraví sa múdrejší ustúpi….. znie to pekne, ale je to anachronické ponaučenie zo starších, podstatne civilizovanejších čias, kedy sa verejne „neboxovalo“ bez rukavíc jazykom, perom alebo klávesnicou ako dnes. 1/2
Zdroj telegram
