„Fotografia bola pre mňa koníčkom, nekonečným zážitkom, tajomstvom, ktoré som chcel odhaliť, i milenkou. Nikdy to nebola práca, vždy to bola chvíľa, ktorú som chcel zastaviť. Ak chce fotograf zaujať a byť úspešný, musí stále prichádzať s novými nápadmi,“ vyznáva sa v autobiografii Potulky životom (2006).
Bol jedným z mála slovenských autorov, ktorí sa presadili v prestížnych svetových magazínoch ako GEO, Stern či Paris Match. Hoci sa preslávil najmä ako reportážny fotograf, jeho talent zasiahol aj do módy, reklamy a portrétnej tvorby. Pred múrmi Kremľa nasnímal členov ruskej rockovej skupiny Korozija metaľa v kožených, kovom vybíjaných kabátoch.
Vydal takmer 50 kníh. Publikácie Pieseň o Slovensku a Los Angeles získali okrem iných ocenení aj Cenu UNESCO ako najkrajšie knihy sveta. Dostal viacero vyznamenaní, medzi nimi i Pribinov kríž I. triedy za celoživotné dielo (1998).
Karol Kállay sa narodil 26. apríla 1926 v Čadci. Jeho matka pochádzala zo starej zemianskej rodiny a otec bol isté obdobie aj trenčianskym županom. Karol sa fotografii venoval od svojich desiatich rokov. Miloval divadlo a šport – štartoval na juniorských atletických majstrovstvách Európy v Miláne (1942).
Po maturite na trenčianskom gymnáziu vyštudoval na otcov apel Vysokú školu ekonomickú a právo na Univerzite Komenského v Bratislave. Pre štúdium ekonómie sa rozhodol aj preto, že na fakulte kládli dôraz na štúdium jazykov, ku ktorým mal blízko.
Fotografovaním sa začal vážnejšie zaoberať v roku 1940. O dva roky neskôr získal zlatú medailu za fotografiu Asfaltéri na celoslovenskej výstave fotografií v Bratislave. Ako profesionálny fotograf pôsobil v týždenníku Domov a svet (1945). Rok pôsobil ako asistent réžie v Československom štátnom filme v Prahe a Bratislave (1947-1948).
V roku 1954 vydal svoju prvú knihu Slovenské rieky a od roku 1956 pôsobil ako fotograf v slobodnom povolaní, stal sa členom Zväzu slovenských výtvarných umelcov a začal svoju sériu ciest po svete – Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, ZSSR, Albánsko, Grécko, Taliansko, Juhoslávia, Rakúsko, Francúzsko, Británia, Holandsko, Nemecko, Japonsko, Mexiko a USA.
Kállay, ktorý bol priekopníkom reportážnej a dokumentárnej fotografie, sa presadil aj ako módny a reklamný fotograf. „Fotografovanie módy je veľmi náročné najmä psychicky. Všetci významní fotografi módy sa venujú aj voľnej fotografii. Mňa upokojovala najmä práca na knihách, ale aj bezcieľne fotografické potulky,“ uvádza Kállay vo svojej autobiografii.
Od roku 1955 fotografoval pre československý módny časopis Móda a zahraničné módne časopisy Sybille či Jardin des Modes. Bol členom nemeckej fotografickej agentúry Bilderberg a zároveň pracoval pre prestížne zahraničné magazíny – GEO, Stern, Der Spiegel, Manager Magazin, Focus, Merian, Paris Match a mnohé iné. Ako člen nemeckej agentúry Bilderberg pracoval na reportážach v Afrike, Indonézii, Thajsku, Austrálii, Rusku aj v Spojených štátoch.
Od začiatku svojej kariéry sa profiloval ako všestranný fotograf s typicky stredoeurópskym eklektickým prístupom, čerpal z tradície tzv. humanistickej fotografie, ako aj z drsnejšej školy americkej fotografie 50. rokov 20. storočia.
Pre Kállayovu dokumentárnu fotografiu je zároveň typický záujem o jej estetické pôsobenie, čo však dosahoval bez toho, aby námet aranžoval. Napriek politickej izolácii Československa pracoval aj v zahraničí, kde vyšla väčšina jeho významných fotografických cyklov. Fotografoval na Balkáne, v bývalom Sovietskom zväze, Thajsku, Grécku, Turecku, Egypte, Jemene, Severnej Kórei, v Ríme, Paríži, New Yorku, Mexiku či Dubaji.
Je autor a spoluautor fotografií približne v 50 knižných publikáciách. Medzi najznámejšie patria Italy Today (1962), Deň plný zázrakov (1963), New York, die explodierende Metropole (1967), Mexico, Tage einer Stadt (1968), Pieseň o Slovensku (1973), Los Angeles (1984), Chrámy: Drevené kostolíky na Slovensku (2008) a Bratislava moja (2011), ktorá obsahuje zábery starej Bratislavy, jej uličiek, letných dní na dunajskom nábreží či kultovú fotografiu rehoľných sestier otočených chrbtom hľadiacich na mesto.
Je autor fotografií v knihe Deň plný zázrakov (1963) o chorom chlapcovi, ktorý ako prvé dieťa v ČSSR podstúpil transplantáciu srdca. Pri príležitosti 30. výročia nafotografoval knihu o Slovenskom národnom povstaní (1974). Ide o monumentálnu 400-stranovú publikáciu, na ktorej pracoval tri roky. Zaujal ho aj folklórny festival Východná a kniha s rovnomenným názvom vyšla v roku 1991. Tesne pred smrťou dokončil návrh svojho celoživotného diela pod názvom Photoreporting (2014). Táto veľkolepá kniha priniesla pôsobivé fotografické reportáže z jeho ciest po Slovensku, Kórejskom polostrove, Jemene, Mexiku, Kube a Austrálii.
Karol Kállay dostal viacero významných ocenení. Získal dve ceny od amerického magazínu Popular Photography (1957). Za knihu Franz Kafka a Praha (Franz Kafka und Prag) získal cenu v súťaži Najkrajšie knihy Slovenska (1995). Medzinárodná federácia umeleckej fotografie (FIAP) vo Švajčiarsku mu v roku 1970 udelila titul EFIAP (Excellence de la Fédération Internationale de l’Art Photographique). Získal Zlatý odznak Zväzu slovenských fotografov (1982). Redakcia magazínu GEO v Hamburgu mu udelila cenu Fotograf roka 1992. V roku 1999 získal cenu Leopolda J. Danihelsa za umelecké aktivity v Los Angeles. Jeho meno je uvedené v Encyklopédii fotografie Medzinárodného centra fotografie (ICP). Udelili mu i Cenu Tatra banky za umenie (2002), Krištáľové krídlo (2003) a v roku 2004 si prevzal od Nadácie Slovak Gold Veľkú čestnú cenu desaťročia za umenie.
Svoju tvorbu prezentoval na vyše 80 autorských výstavách doma aj v zahraničí – v Prahe, Berlíne, New Yorku, Moskve, Budapešti, Varšave, Bukurešti, Sofii, Paríži, Hamburgu, Bagdade, Káhire, Osake, Istanbule či Havane. Podieľal sa aj na mnohých skupinových expozíciách po celom svete.
Karol Kállay svojím rozsiahlym celoživotným dielom zasiahol do viacerých fotografických odborov, ale jeho talent sa najviac prejavil vo fotografickej reportáži. Jeho štýl sa vyznačoval dynamikou, priamosťou a bystrým pozorovaním.
Vo svojej tvorbe stmelil do jednoty osobného konceptu impulzy dobových estetických pohybov a humanistickú orientáciu. Riadil sa radou fotografa Karola Hájka: „Snaž sa pozerať inak ako všetci ostatní.“ Tak vytvoril dielo, ktoré ho zaraďuje na popredné miesto v slovenskej fotografii a znamená prínos aj do svetovej tvorby.
Sté výročie narodenia Karola Kállaya pripomína aj reedícia jeho dlho nedostupnej fotografickej publikácie Bratislava moja (2011). Galéria Danubiana pripravila retrospektívnu výstavu s názvom Svedectvo epochy, ktorá potrvá do konca mája.
Kállay sa oženil v roku 1950. S manželkou Zdenkou vychovali dvoch synov, Karola a Martina. Karol Kállay zomrel vo veku 86 rokov dňa 4. augusta 2012 v Bratislave.
Zdroje: www.karolkallay.sk, www.beliana.sav.sk, Kállay, Karol: Potulky životom (Ikar, 2006)
Zdroj feed teraz.sk
