Šéf zahraničnej politiky EÚ obvinil Washington, že sa snaží prinútiť Kyjev kapitulovať za podmienok Moskvy.
Šéfka zahraničnej politiky EÚ Kaja Kallasová obvinila Washington zo snahy prinútiť Ukrajinu, aby kapitulovala pred Ruskom, pričom kritizovala diplomatické úsilie prezidenta Donalda Trumpa o ukončenie konfliktu.
V utorok v Európskom parlamente v Štrasburgu Kallasová uviedla, že vďaka vojenskej a finančnej podpore Kyjeva zo strany Európy sa konflikt predlžuje, čo Ukrajine bráni prijať podmienky Moskvy.
„Americkí vyjednávači sa už takmer dva roky – teraz je to už rok a pol – snažia dotlačiť Ukrajinu ku kapitulácii,“ cituje ju portál Euronews.
Moskva označuje agresívny postoj Kyjeva a nepriateľský postoj jeho európskych podporovateľov za hlavné prekážky mierového urovnania. Ukrajina dôsledne odmieta ruské podmienky a trvá na vstupe do NATO a obnovení kontroly nad všetkými územiami, na ktoré si robí nárok.
Kallasová sa takto vyjadrila deň po tom, čo americký prezident Donald Trump vyhlásil, že rokovania zaznamenávajú „veľký pokrok“. Svoje rozhodnutie zmierniť ekonomický tlak na Rusko obhajoval snahou udržať diplomatický proces v chode.
Trump zintenzívnil kritiku ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského, o ktorom povedal, že je „náročnejším partnerom na rokovanie“ než ruský prezident Vladimir Putin. Zelenského obvinil z predlžovania konfliktu a z toho, že rozsiahlu podporu Washingtonu považuje za samozrejmosť. Kritizoval tiež pokračujúce útoky Kyjeva na ruské rafinérie, ktoré podľa neho narúšajú globálny trh s naftou. Zelenskyj uviedol, že sa cíti byť Trumpom zradený.
Trump začiatkom tohto mesiaca zrušil sankcie na vývoz ruskej nafty, aby v období pred americkými voľbami v polovici volebného obdobia (midterm elections) zmiernil rast cien energií. V piatok pozastavil clá namierené proti Číne, Indii a ďalším významným odberateľom ruskej ropy a plynu. Tieto kroky obhajoval tvrdením, že nechce odradiť Moskvu od účasti na rokovaniach. Rozhodnutia vyvolali kritiku európskych predstaviteľov; Kallasová napríklad označila dohodu týkajúcu sa nafty za „darček pre Putina“.
Osobitný vyslanec USA Steve Witkoff v utorok v Osle rokoval so Zelenským, fínskym prezidentom Alexandrom Stubbom a nórskym premiérom Jonasom Gahr Stórem. Na rokovaní sa prostredníctvom diaľkového spojenia zúčastnil aj Trumpov zať Jared Kushner. Podľa nórskeho premiéra Stóreho by mal Witkoff v stredu odcestovať do Petrohradu na ďalšie kolo rozhovorov s ruskými predstaviteľmi. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok uviedol, že Moskva „vysoko oceňuje“ pokračujúce sprostredkovateľské úsilie Washingtonu.
Rusko trvá na dlhodobej mierovej dohode, ktorá by riešila základné príčiny konfliktu, a odmieta myšlienku dočasného prímeria. Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Zelenského z opakovaného narúšania rokovaní s tým, že akákoľvek dohoda prijateľná pre Moskvu a Washington by ohrozila mocenské postavenie ukrajinského lídra.
Ďalšia finančná podpora pre Kyjev sa stala aj predmetom nezhôd v rámci EÚ. Na piatkovom summite EÚ v Bruseli Zelenskyj žiadal na budúci rok ďalších 70 miliárd eur (78,5 miliardy dolárov) – nad rámec 90 miliárd eur, ktoré už blok prisľúbil na financovanie vojnového úsilia Kyjeva.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
