Je spoluautor mnohých komédií, kabaretov a muzikálov – Člověk z půdy (1959), Zuzana je zase sama doma (1961), Jonáš a tingltangl (1962) či Dobře placená procházka (1965). Vo filme sa po prvýkrát objavil v roku 1944, keď ako komparzista hral vo filme Sobota.
Počas svojej kariéry spolupracoval s Miroslavom Horníčkom či Ivanom Vyskočilom, neskôr vytvoril autorskú dvojicu s Jiřím Šlitrom (1924-1969). Po jeho smrti sa jeho hudobným spolupracovníkom stal Ferdinand Havlík a od roku 1975 je jeho hlavnou divadelnou partnerkou Jitka Molavcová. Suchého brat Ondřej je novinár, moderátor a spisovateľ.
Jiří Suchý sa narodil 1. októbra 1931 v Plzni, prvé roky detstva prežil v neďalekom meste Klatovy. Jeho otec bol vyučený kováč, počas hospodárskej krízy vystriedal viaceré povolania. Na syna pôsobilo jeho muzicírovanie v kaviarenskej kapele, kde hral na bicie, a k hudbe viedla Jiřího aj matka. Keď mal päť rokov, rodina sa presťahovala do Prahy.
Po absolvovaní strednej školy začal v roku 1947 pracovať ako grafik v reklamných ateliéroch Propagační tvorba, kde sa zoznámil s Viktorom Sodomom. Ten spolu so svojou manželkou Vlastou hral pre svojich kolegov piesne prevzaté zo západného rozhlasu, niekedy sa súkromne schádzali aj v závodnom klube Reduta na pražskej Národnej triede. Spolu s ním vymýšľal prvé privátne rozhlasové programy.
V rokoch 1952-1954 bol na vojenskej službe v Slanom, kde zakresľoval mapy, pričom počúval mníchovský rozhlas a písal texty na odpočúvané melódie. Potom sa venoval predovšetkým divadlu. Najprv pôsobil v Redute a spoluzakladal Divadlo Na zábradlí. V roku 1959 založil spolu s Jiřím Šlitrom divadlo Semafor, kde pôsobí dodnes.
Suchý a Šlitr sa stretli v polovici 50. rokov. V tej dobe Suchý vystupoval v Redute so skupinou Akord Club a v kaviarni Vltava s Miroslavom Horníčkom. V roku 1958 s Ivanom Vyskočilom založil Divadlo Na zábradlí, ktoré svoju činnosť odštartovalo premiérou divadelného „leporela s pesničkami“ s názvom „Kdyby tisíc klarinetů“ v réžii Antonína Moskalyka. Predstavenie malo u publika obrovský úspech a hralo sa nepretržite trištvrte roka. O niekoľko rokov neskôr (v roku 1964) poslúžilo ako predloha pre rovnomenný slávny filmový muzikál, v ktorom si Jiří Suchý zahral po boku Jiřího Šlitra.
Dvojica Suchý-Vyskočil sa však rozišla a už v roku 1959 založili Suchý so Šlitrom divadlo Semafor. Pôvodne sa malo volať Dimafor (divadlo malých foriem), pred prvou premiérou však bol názov upravený na akronym odvodený od slov SEdm MAlých FORem, čo malo vyjadrovať úmysel zakladateľov venovať sa čo najširšiemu spektru umeleckých žánrov.
Ich debutom bola muzikálová komédia Člověk z půdy (1959). V hlavnej úlohe spisovateľa Antonína Sommera alternovali Miroslav Horníček a Miloš Kopecký (neskôr František Filipovský). Hra mala viac než 220 repríz. Divadlo, ktoré sa stalo jednou z najpopulárnejších pražských scén, sa okrem iného stalo liahňou speváckych i hereckých hviezd – Miloš Kopecký, František Filipovský, Miroslav Horníček, Josef Dvořák, Miloslav Šimek, Jiří Grossmann, Petr Nárožný, Luděk Sobota, Karel Gott, Waldemar Matuška, Jitka Molavcová, Eva Pilarová, Naďa Urbánková či Hana Hegerová.
Divadlo bolo populárne, čo viedlo k sérii problémov, ktoré vyvrcholili podpisom dokumentu Dvetisíc slov, ktorý Suchý neskôr odmietol odvolať. Po roku 1989 sa stal opäť riaditeľom Semaforu.
Z archívnych dokumentov ministerstva vnútra vyplýva, že Suchý bol v rokoch 1987-1989 dôverníkom Štátnej bezpečnosti (ŠtB). Podľa nálezu Ústavného súdu však nemožno dokázať, že ľudia z kategórie dôverník vedome spolupracovali s týmto komunistickým aparátom. Suchý dôvody svojho zápisu v zoznamoch objasnil v knihe Inventúra (2000).
Jeho prvou manželkou bola česká výtvarníčka Běla Suchá, rodená Novotná (1939-1985). V roku 1964 sa im narodil syn Jakub. Suchý si v roku 2006 zobral za druhú manželku o 45 rokov mladšiu Markétu Musilovú, šatniarku v divadle Semafor, s ktorou sa však už po šiestich rokoch rozviedol.
Jiří Suchý má na konte vyše 1300 textov piesní a autorsky figuruje vo viac než 120 divadelných hrách. K jeho najvýznamnejším filmom patria Kdyby tisíc klarinetů (spolupráca na scenári a účinkovanie, 1964), Zločin v šantánu (spolupráca na scenári a účinkovanie, 1968) či Smutek bláznivých panen (spoluréžia, scenár podľa divadelnej hry, účinkovanie, 1986).
Nedávno vyšiel výberový album s názvom Haleluja! Hana Hegerová zpívá texty Jiřího Suchého. Kompilácia 22 nahrávok pripomína nielen nedožité 95. narodeniny Hany Hegerovej, ale tiež 95. narodeniny Jiřího Suchého a ich výnimočné stretnutia v legendárnom Semafore, kde vznikli niektoré z najkrajších českých šansónov. Suchý takisto prebásnil české pasáže v titulnej skladbe slovenského historického filmu Generál Golian (2026).
Jiří Suchý si prevzal si medailu Za zásluhy od Václava Havla (1995), cenu Thálie za celoživotné dielo (2002) či Cenu ministerstva kultúry ČR (2006). Vyšlo mu množstvo kníh vrátane 20-zväzkovej Encyklopédie Jiřího Suchého, za ktorú získal Cenu Jaroslava Seiferta (2005). O dva roky neskôr uviedlo české Národné divadlo v réžii oscarového Miloša Formana jeho a Šlitrovu hru Dobře placená procházka.
Český prezident Miloš Zeman v roku 2013 vyznamenal Jiřího Suchého Radom Tomáša Garrigua Masaryka. Režisérka Olga Sommerová nakrútila o ňom dokumentárny film s názvom Jiří Suchý – Lehce s životem se prát (2019). V roku 2024 si v Trenčianskych Tepliciach prevzal ocenenie Umelcova misia.
Zdroj feed teraz.sk
