Začalo sa zavážanie paliva do reaktora elektrárne Rooppur v hodnote 12,8 miliardy dolárov.
Jadrová elektráreň v Bangladéši, ktorú podporuje Rusko, vstúpila do svojej záverečnej fázy. V utorok sa začalo zavážanie paliva do prvého bloku zariadenia v Rooppure.
Dhácke ministerstvo vedy a techniky uviedlo, že ďalším krokom bude postupné začatie komerčnej výroby elektriny na skúšobnej báze v elektrárni.
Zariadenie Rooppur, ktoré sa nachádza približne 160 km od hlavného mesta Dháka, je prvou jadrovou elektrárňou v Bangladéši a najdrahším infraštruktúrnym projektom v histórii tejto juhoázijskej krajiny.
Je silne podporované Ruskom, pričom Moskva financuje štátne pôžičky vo výške 11,9 miliardy dolárov na projekt, ktorého náklady sa odhadujú na 12,80 miliardy dolárov.
Projekt realizuje Bangladéšska komisia pre atómovú energiu a zahŕňa výstavbu dvoch blokov, každý s kapacitou 1 200 megawattov.
„Bangladéš sa dnes pripojil ku klubu štátov, ktoré využívajú mierovú jadrovú energiu ako spoľahlivý zdroj trvalo udržateľného rozvoja,“ povedal generálny riaditeľ Rosatomu Alexej Lichačev. „Pre Rosatom je tento projekt ďalším dôležitým krokom v rozvoji globálnej jadrovej energie a v posilňovaní priateľských vzťahov s našimi zahraničnými partnermi.“
Očakáva sa, že projekt, pre ktorý Rusko poskytuje vybavenie, jadrové palivo a inžiniersku pomoc, uspokojí až 12 % dopytu Bangladéša po elektrine.
Ruský veľvyslanec v Dháke, Aleksandr Khozin, povedal miestnym médiám, že to odráža trvalý záväzok jeho krajiny k tomuto projektu.
Moskva tiež súhlasila s dlhodobými dodávkami jadrového paliva, technickou údržbou a nakladaním s vyhoreným jadrovým palivom.
Očakáva sa, že plnohodnotná výroba elektriny a integrácia do národnej energetickej siete bude trvať približne desať mesiacov.
Bangladéš sa spolieha na dovoz približne 95 % svojich energetických potrieb. Uvedenie jedného bloku elektrárne Rooppur do prevádzky by podľa expertov malo ušetriť približne 1 miliardu dolárov ročne na dovoze paliva.
Dháka očakáva, že spustením zariadenia Rooppur zníži závislosť krajiny od výroby uhlia a plynu a optimalizuje národnú energetickú bilanciu.
Uhoľné a ropné elektrárne fungujú 25 až 30 rokov, zatiaľ čo jadrové elektrárne fungujú až 60 rokov. Životnosť sa dá predĺžiť o ďalších 30 rokov pri správnej údržbe a rekonštrukcii.
Zdroj feed slovenskoveciverejne.com
